Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zbieranie minerálov

Latiborská hoľa (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané:
1.1.2017

Jar v Liptove sa už dávno rozbehla, aj na nízkotatranskom hrebeni miznú biele plochy snehu. Teplé počasie nás láka. Balíme turistickú výstroj a štartujeme. Za necelú polhodinu prichádzame do sedla Prievalec za Liptovskou Lúžnou. Vystupujeme, prezúvame sa a začíname túru.

Cesta z Peievalca na hrebeň už nie je taká malebná ako pred rokmi, kalamita v roku 2014 sa tu dobre vybúrila. Ale našťastie už je tu opäť kľud, ťažké stroje odišli, teraz sa tu už skôr zalesňuje. Každopádne, terén sa veľmi zmenil. Hľadáme cestu hore, skôr podľa intuície ako pamäti. Traktory poodkrývali nové zárezy, takže nie je problém nájsť pekné ukážky kremenných žiliek. Najviac nás lákajú hematity. V kremencovom súvrství sú dosť časté, nachádzame ich veľa.

Hematit je pekný, kovovo lesklý a šupinovitý. Na jednej kope leží asi desať vzoriek. Neberieme domov žiadne, len si ich fotíme.

Solídne naberáme výšku, prechádzame do pásma kosodreviny Kde už následky kalamity tak nevidieť. Výhľady na Ľupčiansku dolinu a Salatín sú ohromujúce. Je tu o dosť chladnejšie, to sa dalo ale čakať. Prechádzame dokonca cez dva staršie snehové polia. Tesne pod hrebenom končí kremencový podklad a začína klasicky prašivský granodiorit. Na hrebeni sa ocitáme asi hodinu od začatia výstupu. To je skvelé. Aj keď je trasa neznačkovaná, je to výborný spôsob, ako sa dostať rýchlo do poctivého vysokohorského prostredia.

Výhľad máme teraz aj na juh, vidieť hlavne dolinu Sopotnica, Ráztockú hoľu. Na hrebeni dominuje mohutná Latiborka a samozrejme Prašivá a Chochule. Na západe veľká časť fatranského hrebeňa.

Kráčame po hrebeni ďalej asi desať minút na záveterné miesto, kde spoza Latiborky vykúka mohutný masív Chabenca.

Počasie počas výstupu sme mali skôr zamračené, teraz sa však vyčasilo, slniečko vítame s nadšením. Pecka. Dcérke sa tých posledných pár metrov hore už nechce, mávnem nad tým rukou a netrápim ju zbytočne. Aj tak som rád, že dobrovoľne išla so mnou.

Takže sa zberáme dolu. V žiarivom svetle vyzerajú ešte aj tie kalamitiská ako z rozprávky, sme v povznesenej nálade, skvelý pocit. Zostup nám nakoniec trvá oveľa dlhšie ako cesta hore. Na Prievalci dopíjame zásoby čaju a spokojne sa vraciame cez Liptovskú Osadu domov do Ružomberka.


Kalamitiská nad Prievalcom. Vzadu Ľupčianska magura


Pod hrebeňom už je horský les miestami takmer nepoškodený


Z kalamitísk je pekný výhľad na Ľupčiansku dolinu


Tesne pod hrebeňom. Vzadu dominantný Salatín. Celkom vzadu v opare Choč


Majestátna Latiborka

rs