Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Za prvým snehom na Málinô brdo (1. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 27.3.2017

Jesenná príroda nás láka na výlet. Sobota je už spolovice za nami, takže necestujeme autom ale ideme z Ružomberka peši. Počasie je veľmi studené, napriek tomu že je ešte len september, na horách sa belie prvý sneh.

Z mesta stúpame najprv na Kalvárii, pokračujem pi ceste na začiatok lesa. Tu odbočujeme na turistický chodník modro označený. Chodník je fatranským klenotom, vedie tak úžasne tvarovanou krajinou, že sa až veriť nechce.

Na začiatku obchádzanie menšie skaliská, chvíľkami strmým traverzom. Po kilometri prichádzame k Orlovskej lúke. Z malých čistiniek je miestami pekný výhľad do doliny Váhu, na Čebrať, Radičinú, Kečku.

Za Orlovskou lúkou skaliská pribúdajú, miestami priam visíme nad hlbinou. Pod nami vedie asfaltová cesta na Málinô Brdo. Skaliská sú z dolomitu a dolomitickeho vápenca, ako veľká časť masívu Sidorova. Dostávame sa do horského údolia zovretého medzi dva vrchy. Farby jesennej prírody sú úžasné, v chladnom vzduchu vyzerajú všetky stromy s skaly ako čerstvo vybalené.

Prichádzame na Vlkolínske lúky. Tu sa na nás usmeje prvýkrát aj zubaté slniečko. Niečo krásne. Rozhodujeme sa, že vyjdeme o niečo vyššie k hotelu Malina. Sme tu za 15 minút po ceste. Prechádzať sa po zasneženom kopci už v septembri, to je pre dieťa super zadosťučinenie.

Oblaky sa na striedačku zaťahujú a trhajú, takže sa dá fotiť. výhľad je krásny, vychutnávame si aj pekný pocit ticha a samoty, v horskom stredisku dosť nezvyčajný. Oproti nám slnko krásne ožaruje skaliská Haliny.

Staviame mini snehuliak a pijeme horúci čaj, v tejto zime je to životabudič.

Spokojní sa vraciame do Ružomberka. Vraciame sa pi asfaltke, ktorú sme počas výstupu mali pod sebou. Za hodinu sme opäť na Kalvárii. Počasie sa zhoršuje, už je zase zatiahnuté. Domov však stíhané prísť tesne predtým ako sa znovu rozprší.

Zlomová plocha na brale nad chodníkom