Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

História a súčasný stav ložiska auripigmentu a realgáru pri Tajove (Kremnické vrchy)
zdroj: www.sherlockminerals.org, autor článku: Jaroslav Mazúrek 1963
pridané: 4.11.2004

Metalogenetická oblasť, ktorá sa rozprestiera na východnom svahu Kremnického pohoria pri úpätí Vyhnátovej ( 1281 m ) a Zlatej Studne ( 1266 m ), je od dávnych dôb známa výskytom ortuťnatých a arzénových rúd. V tejto oblasti je po mineralogickej stránke známe nálezisko arzénových rúd - auripigmentu a realgáru, ležiaceho západne od Banskej Bystrice pri Tajove. Ako produkt okysličovania z realgáru sa tu vytvoril vzácny arzenit.

Auripigment - sírnik arzenitý (z latinského „aurum“ zlato a „pigment“ – farba) patrí k vzácnym nerastom. Nálezisko auripigmentu sa nachádza popri potoku tečúceho z Kordík do Tajova, na úpätí vrchu Sokolovo, asi 2000 m od obce Tajov. Obyvatelia nazývajú túto lokalitu "Na baničkách". Auripigment sa vyskytuje na kontakte triasových vápencov a dolomitov s andezitovými tufmi, ktoré sú pokryté aluviálnymi naplaveninami Kordického potoka. Triasové vápence a dolomity sú prestúpené puklinami, ktoré vypĺňajú piesčité íly a ílovité pieskovce.

Auripigment z Tajova sa vyskytuje v podobe kusových, nedokonale kryštalovaných ľadvinovitých alebo guľovitých hľuz, často lúčovite usporiadaných. Niekedy tvorí jemný povlak na vápenci. Má žltkastú farbu a prechádza často do rôznych odtieňov. Vzniká druhotnou premenou z realgáru. Prvé záznamy o výskyte uvedených nerastov z Tajova pochádzajú z roku 1817 od banskobystrického profesora Ch. A. Zipsera. Tento vo svojej práci "Versuch eines topographisch-mineralogischen Handbuches von Ungarn, Oedenburg 1817" sa zmieňuje o červenom a žltom realgáre z úpätí vrchu Sokolovo.

R. 1818 na základe Zipserovho opisu navštívil ložisko francúzsky geológ a mineralóg Francois Sulpiceús Beudant, ktorého Francúzska akadémia vied poverila detailným prieskumom vnútrokarpatských hornín, vulkanických javov a nerastných výskytov. Vo svojej práci "Voyage minéralogigue et géologigue en Hongrie pendant ľanneé 1818, Paris 1882" presne opísal ložisko auripigmentu a vlastnosti obidvoch nerastov. Prostredníctvom Beudanta sa jedinečné exempláre auripigmentu a realgáru dostali do Francúzska, pretože práve v čase návštevy Beudanta sa na ložisku nachádzali najkrajšie kusy týchto nerastov.

R. 1867 robil detailné geologické mapovanie v tejto oblasti slávny slovenský geológ, neskoršie riaditeľ Ríšskeho geol. ústavu vo Viedni, Dionýz Štúr. O tomto mapovaní, ktoré robil spolu s banským inžinierom R. Meierom, predkladá dňa 31. marca 1868 na zasadaní Ríšskeho geol. ústavu zprávu ( Bericht über die Geologische Aufnahme in oberen Waag und Granthale, Wien 1868. ) O tajovskom nálezisku auripigmentov Štúr doslova hovorí:

"Na dne doliny, presne južne od vrchu Sokolovo, nachádzajú sa auripigmentové bane. Práve vyťažená baňa bola štvoruhlastá priehlbeň široká asi 5-6 siah. Najvyššie vidíme v stene bane odkryté, asi siahu hrubé dilúvium, ktoré sa skladá z trachytových valúnov. Pod týmto príkrovom nasleduje uloženie veľkých, väčšinov hranatých balvanov, ktoré sa skladajú výlučne z vápenca, ponášajúceho sa celkom na vrchnotriasový vápenec vrchu Sokolovo, ktorý je neďaleko na mieste. Tieto balvany tvoria hlbšiu časť výplne dna doliny. Až do hĺbky bane, t. j. 6-7 siah pod hladinou vody v doline, siahajú hranaté vápencové balvany a ich uloženina teda dosahuje veľmi značnú hrúbku. Medzery medzi balvanmi vypĺňajú čiastočne menšie balvany, čiastočne svetlošedý, ťažko rozpustný mäkký lupok. Tento lupok obsahuje auripigment, ktorý je narastený aj na vápencových balvanoch v sprievode realgáru a kalcitu. Vnútri vápencových balvanov sa realgár vyskytuje v hrubých masách. Preto ťažia tak lupky, ako aj vápencové balvany a bohatšie lupky, a tiež tie časti balvanov, ktoré sú pokryté auripigmentom. Tieto hromadia, umývajú, rozdrobia a získaný auripigment zomelú vo vedľa stojacom mlyne a odovzdávajú do obchodu, kym vápencové balvany sú na halde vystavené poveternostným vplyvom, dážď ich očisťuje a zostávajú pripravené na štúdium výskytu."

Celá ťažba tajovského auripigmentu, o ktorej sa zmieňuje D. Štúr, bola zasielaná do Viedne a používala sa na farmaceutické účely a na výrobu maliarskej farby – „kráľovskej žltej“.

Dnes sú banské diela, ktorými bolo ložisko otvorené, väčšinou zasypané. O intenzívnej ťažbe arzénových rúd v minulosti svedčí celý rad háld, ktoré sa tiahnu hore tajovskou dolinou. Miestami sa ešte dnes ojedinele nájdu auripigmenty pre mineralogické zbierky.

sherlockminerals.org