Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Solivar - komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli
zdroj: www.referaty.sk
pridané: 6.12.2004

Zaraďuje sa medzi navýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky z 17.storočia, neskôr zmodernizovaných podľa zásad klasického urbanizmu.

K objektom na ťažbu kamennej soli a čerpanie soľanky v Solivare patrí najmä: šachta Leopold, četerne (rezervoáre soľanky), huta (varňa), sklad soli (komory), kováčske dielne a klopačka (turňa). Jama Leopold bola centrálnym stvárkovým dielom, ktoré treba považovat za najstaršie. Začali ju hĺbiť v roku 1571. Ide vlastne o jamu pôvodne nazývanú Cisárska, hlbokú 155 m.

V roku 1674 bola nad ňou postavená  budova gápľa. Samotný objekt i mechanizmus si vyžiadali závažné opravy (prvá  v roku l 807, druhá  v roku 1844). Mechanizmus bol otáčaný štyrmi pármi koní. Soľanka sa čerpala v koženom mechu s obsahom asi 5.1 hl. Solivarský gápeľ bol jedným z najväčších v strednej Európe. Zásobníky na uskladnenie vyťaženej soľanky boli postavené v roku 1815 (nápis na čelnom tráme). Na kamenných podstavcoch je osem drevených nádrží s obsahom 1.320 hl - celkom 10.560 hl. Všetky nádrže tvorili jeden celok a boli umiesmené pod jednou strechou, konštrukčne prispôsobené terénu. Do zásobníkov bola soľanka privádzaná z odkaľovacej nádrže dreveným potrubím od šachty Leopold. Z najnižšie situovanej ďalšej nádrže, umiesmenej v niveau terénu četerne, sa soľanka zvádzala samospádom do predhrievacej, potom do odparovacej panvy.

Solivar

Sklad soli v pôvodnej podobe bol stavebne dokončený okolo roku 1825. Na prelome 18. a 19.storočia boli postavené dve varne: František a Ferdinand (zbúraná  v roku 1931). Varňa František sa nám nezachovala v pôvodnej podobe, pri požiari v roku 1819 zhorela do tla. Soľanka sa vpúšťala do odparovacej panvy. Kryštalická  soľ sa vyhrabávala a prenášala do odkvapových komôr, kde sa soľ ponechala asi 24 hodín. Drevenými zvodmi sa premiesmila do sušiarní a po 8 a viac hodinách sa potom prenášala do skladu alebo expedovala. Soľ bola prevážaná  z varne do skladu po koľajniciach v malých drevených vozíkoch. V podstate išlo o architektonicky najimpozantnejší objekt celého areálu. Vyhorel dňa 18.mája 1986. Zhorela nenapodobniteľná  svorníková drevená  konštrukcia krovu.

Pôvodný areál bývalého panvového solivaru dotvárali ďalšie objekty, akými boli napr. slané kúpele, strojovňa, vozovňa a iné. V podstate už ide iba o budovy bez prislušného technického zariadenia a základného inventára.

Pre úplnosť treba spomenúť turňu - zvonicu, ktorá  v starších časoch plnila funkciu klopačky.  Postavená je na návrší - obvale. Klopaním na dosku sa oznamoval banikom, resp. zamestnancom erárneho podniku začiatok pracovnej doby a iné výmamn‚ alebo mimoriadne udalosti (živelné pohromy). Svoje poslanie ukončila po prvej svetovej vojne.

Areál panvového solivaru ako unikámy komplex technicko - technologických a iných objektov nemá v oblasti technických pamiatok podobného druhu na území Slovenska  konkurenta. V súčasnosti  prebieha na základných objektoch rozsiahla rekonštrukcia a postupne sa spristupňujú širokej verejnosti.

referaty.sk