Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Kremnica - história banského mesta od 14.storočia po súčasnosť
zdroj: www.kremnica.sk
pridané: 29.12.2004

Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných vtedajšieho sveta, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať pre seba .Príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane. Predpokladá sa, že zlato a striebro sa v Kremnici a jej okolí ťažili už od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia. Dňa 17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade Cremnychbana privilégia slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Zároveň tu založil mincovňu, ktorá počas stáročí svojej existencie vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i strieborných mincí a podopierala nimi tróny mnohých európskych panovníkov. Kremnické dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Kremnická mincovňa pracuje nepretržite od svojho vzniku až dodnes a je tak raritou medzi európskymi mincovňami.

Baníctvo a minciarstvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf, ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory spravujúcej 12 stolíc. Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce postavenie aj v Zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok ,,zlatá" Kremnica. Historické jadro Kremnice spolu s mestským hradom vytvára medzi typmi stredovekých jadier miest skutočne unikátny súbor svojsky riešeného gotického urbanizmu. Dnešných návštevníkov neláka do Kremnice zlato, ale bohatá história, zachované pamiatky a krásna príroda s dobrými podmienkami na šport a turistiku vo všetkých ročných obdobiach Z l a t o z útrob Kremnických vrchov pomáhalo písať už tisícročnú históriu jeho ťažby a spracovania. Počiatočné - kutacie práce na povrchu boli postupne odvážnejšie. Začali vznikať štôlne a hĺbili sa šachty. Pravdepodobne išlo o dobývky na žilách Volle Henne pod kopcom Jarabica - teda severo - severozápadne od mesta.

14. storočie

Uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou vydal : - výsadnú listinu - 17.novembra 1328, ktorou osada CREMNYCHBANA dostala kutnohorské banské a mincovné právo. Deň vydania listiny sa považuje za vznik mesta Kremnica. - privilégiá slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta a zároveň tu dal zriadiť prvotný komorský dvor s mincovňou. - Stará mincovňa v severnej časti mesta v roku 1329 začala raziť uhorské groše a v roku 1335 aj zlaté florény, známe ako kremnické dukáty, tiež strieborné groše a malé denáre. - Kremnica mala v tomto storočí najväčšiu produkciu zlata v Uhorsku a prívlastok "zlatá" Kremnica, ktorá mala i vedúce postavenie vo Zväze siedmich stredoslovenských banských miest. - Na mieste pôvodného kostola s karnerom a cintorínom vyrástol Mestský hrad so sídlom komorského grófa, ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory. - Medzi sútokom potokov - Kremnický, Piargsky a Zvolenskodolinský vznikali banské mlyny na spracovanie rudy. - Historické jadro Kremnice vymedzuje opevnený mestský hrad a obdĺžnikové námestie ohradené mestskými hradbami. V roku 1366 je datované vytvorenie výsadnej štvrte s námestím. - Chotár Veterník bol v roku 1382 pričlenený ku Kremnici. V chudobnej - južnej časti mesta v roku 1382 - 1393 bol postavený špitál a následne špitálsky kostol. - Prvé písomné datovanie banského diela je z nájomnej listiny, kde sa v roku 1385 spomína 1.dedičná štôlňa - nazývaná HORNÁ DEDIČNÁ ŠTOLŇA.

15. storočie

Mestské opevnenie vzniklo v prvej tretine 15. storočia na základe nariadenia kráľa Žigmunda. Súčasne s hradbami vznikli bašty a tri mestské brány - na juhu Dolná brána, na severe Horná brána a na východe - Malá (nazývaná tiež Bystrická brána); Dolná (v roku 1530) a Horná brána boli začiatkom 16. storočia spevnené barbakánmi. Zachované zostali - na severnej strane veža polkruhového pôdorysu, na západnej strane hranolová františkánska bašta, na juhovýchode Čierna veža kruhového pôdorysu; ďalej južná vstupná veža - Dolná brána s predstavaným Barbakanom Dolnej brány, na južnej strane Biela veža bola v baroku prestavaná na dom st. č. 602, juhovýchodné nárožie tvorí v pôdoryse kruhová Červená veža. - V 1. pol. 15. storočia sa v Kremnici uvádza 40 banských mlynov a 12 hámrov. - 23.2.1431 bol znovu konsekrovaný a premenovaný kostolík (rotunda) sv. Ondreja na hrade. - V roku 1434 starú mincovňu, z bezpečnostných dôvodov, premiestnili do severnej časti opevneného mesta. - Najstaršie údaje o škole v meste pochádzajú až z polovice 15. storočia , ale dá sa predpokladať, že existovali aj skôr. - V roku 1441 boli zaznamenané otrasy zeme, ale najmä zemetrasenie 5. júna 1443, kedy prišlo o život 540 ľudí a zavalilo niekoľko dobývok. Zemetrasenie sa opakovalo ešte 23.4.1445 a 6.1.1453. - V Uhorsku v roku 1466 všeobecne klesala výmenná hodnota zlata, čo sa odrazilo i na poklese mlynov na rudu z 40 na 26. - V roku 1475 utvorilo 7 stredoslovenských banských miest a krakovská podnikateľská spoločnosť zmluvu o stavbe výkonnejších banských čerpacích strojov. Prítomný bol aj Ján Thurzo. V roku 1496 sa kremnická komora dostala do prenájmu Jánovi Thurzovi. Už v roku 1498 sa používal v bani vodozdvižné zariadenie - "Wasserkunst".

16. storočie

Do roku 1512 sa ruda drvila v stupách na sucho, ale od tohto roku 1512 sa spomína povinnosť banského majstra strážiť dva klenoty - vodovody a Turčekovský vodovod. - 2.10.1519 sa začalo s razením 2. dedičnej štôlne - HLBOKEJ DEDIČNEJ ŠTÔLNE . V roku 1613 dosiahla Hlboká dedičná štôlňa šachtu Leopold na Kremnických Baniach. Tým bola 2. dedičná štôlňa ukončená. - V rokoch 1525 - 26 sa mesto pridalo k reformácii štôlní, začalo skupovať okolité lesy. - V dôsledku úpadku súkromných baní bol v roku 1533 zriadený tzv. GOLDKUNSTHANDLUNG (GKH) - ako zastúpenie eráru. O dva roky neskôr je prvýkrát stav baní popísaný na GKH zápise. - Význam a prosperita vtedajšieho kráľovského mesta vyvrcholili v 15. a 16. storočí. - Po požiari na hrade v roku 1560 sa radnica presťahovala do mesta. - Do baní sa v roku 1564 zaviedla doprava systému " riesen" - predchodca koľajovej dopravy. - V roku 1587 prestáva byť Kremnica sídlom banskej komory, stala sa ňou Banská Štiavnica. - Od roku 1591 súkromníci bane znova predávali, a erár ich odkupoval. Výroba zlata stále klesala, a tak roky 1625 - 26 sú najkritickejšie.

17. storočie

Novú hospodársku základňu hľadalo mesto v 17. storočí v ťažbe dreva z lesov. - V 17.storočí nastal pokles banskej ťažby, ktorý pretrval aj v 18. storočí. - V roku 1653 bol postavený františkánsky kostol s kláštorom. - V roku 1671 -72 anglický lekár Eduard Brown navštívil kremnické bane. - Od roku 1676 do konca 17. storočia dochádzalo k striedaniu úspešných a neúspešných rokov. Pre problémy s dopravou, vetraním a zaplavovaním - Viedenská komora nariadila v roku 1700 opustiť hĺbky.

18. storočie

V roku 1710 vypukol v meste mor a hlad, následne bol postavený - Morový stĺp. - V roku 1736 bol tiež postavený čerpací vodozdvižný stroj na šachte Anna na Kremnických Baniach a odvodňoval obzor pod úrovňou Hlbokej dedičnej štôlne. - Od roku 1737 sa opäť zvyšovala ťažba, existovali väčšie ťažiarske spoločnosti - Mestská, Rosa a tzv. Goldkunsthandlung. - Požiar bol v meste roku 1599, po požiari v roku 1716 zhorelo 34 domov; v roku 1770 - 114 obytných domov, najväčší požiar bol 15.4.1777, ktorý zničil 114 domov a časť hradného areálu. - Západne od historického jadra - na úpätí vrchu Šturec, bola vystavaná Krížová cesta ukončená kostolíkom sv. Kríža na Kalvárii. Výstavba kostola bola v rokoch 1729-1734, ako šiesteho kostola v meste Kremnica. V roku 1741 sa v podkladoch udáva len sedem kaplniek, ďalších päť dostavali neskôr. - V roku 1751 navštívil Kremnicu a kremnické banské polia cisár František Lotrinský, v roku 1764 princ Leopold, cisár Jozef II, a ešte raz v roku 1898. - V rokoch 1765 - 1772 sa postavilo na námestí súsošie sv. Trojice. - Ďalšou barokovou stavbou bola kaplnka sv. Anny v doline Soler v roku 1773. - Kremnické gymnázium vzniklo až v roku 1768, kým toto gymnázium vzniklo, v meste existovali dve základné školy - nemecká a slovenská. - Na mieste staršej stavby postavili v roku 1825 evanjelický kostol.

19. storočie

V 1.pol.19. storočia - opätovne nastalo zhoršenie hospodárskych pomerov, vzrástlo vysťahovalectvo obyvateľstva. - Po roku 1800 zase nastúpila inflácia, bane boli opäť zatopené. - Dňa 8.9.1841 sa začala raziť HLAVNÁ DEDIČNÁ ŠTOLŇA - cisára Ferdinanda. - Železničná trať : Návrh Kráľovskej uhorskej kancelárie je z roku 1864. Prvý vlak so stavebným materiálom prechádzal cez železničnú stanicu v Kremnici 6. júna 1872. Železničná trať bola daná do verejnej prevádzky 12. augusta 1872. Úsek z Hronskej Dúbravy na Kremnické Bane (nadmorská výška 773 m n. m.) je dlhý 35 km a neustále stúpa. Na úseku trati od Trnavej Hory po stanicu na Turčeku bolo vybudovaných 12 tunelov. - V roku 1872 zbúrali Hornú a roku 1880 Bystrickú bránu - z dôvodov dopravných a prevádzkových (rozširovanie mincovne). - Priemyselné podniky : V priebehu 19. storočia vznikli: fajková továreň-1849, škatulkáreň-1879, papiereň, pivovar, továreň na výrobu porcelánu, ktorá sa v priebehu 19. storočia preorientovala na keramiku, továreň na remene-1895 a v roku 1909 gombičkáreň. . - V 2.pol.19. storočia bolo zaznamenaných niekoľko zemetrasení- v roku 1858, 1861, 1862, najhoršie bolo v noci z 29. na 30 decembra 1879. Po zemetrasení s epicentrom pri Žiline, už nasledoval zosun pôdy celého tzv. Horného námestia. Staticky narušené objekty museli byť upravované, ale aj zbúrané. V máji 1880 začali opravy kostola sv. Kataríny, na jar 1884 oprava hradieb, v roku 1888 zbúrali dve horné podlažia radnice. - Bývalý barokový kostol Panny Márie - farský kostol (stál na námestí nad morovým stĺpom) po zemetrasení bol staticky tak poškodený, že bol v roku 1880 rozobratý. Veduta z roku 1742 zobrazuje už barokový kostol s dvomi vežami. Kostol prešiel dvomi barokovými prestavbami. - Mesto v roku 1872 postavilo budovu pre reálku a v roku 1885 ľudovú a meštiansku školu. - V roku 1899 bola založená čipkárska škola. - Koncom 19. storočia ťažiarske spoločnosti dobývali žily pod mestom. Miesto pri novej pošte ešte v roku 1921 zaberala šachta František. Šachta bola podzemnou dopravnou štôlňou prepojená s hlavným dobývacím priestorom pod Šturcom. - Priestor námestia bol celý vydláždený z kameňa, konali sa tu jarmoky.

20. storočie

Koncom 19. storočia sa začala nová etapa využitia vody z Turca na výrobu elektrickej energie. V roku 1894 v Novej Doline postavili 1.vodnú elektráreň, o rok neskôr 2. vodnú elektráreň v Hornej Vsi. V roku 1913 boli existujúce elektrárne nahradené elektrárňou 2. stupňa. V roku 1918 sa pripravil nový projekt a v roku 1921 dala do prevádzky 1. PODZEMNÁ HYDROELEKTRÁREŇ v strednej Európe - na šachte č. IV. Mesto bolo elektrifikované. - Škola a ústav pre sluchovo postihnuté deti boli založené v roku 1903. - Oproti II. základnej škole stála židovská synagoga, ktorá bola cez vojnu bola zničená. - V období 2.svetovej vojny boli poškodené domy severovýchodnej a juhozápadnej časti námestia. - Od roku 1964 začala likvidácia úseku Anna šachty. Následne vláda svojim uznesením zastavila ťažbu a spracovanie zlato - strieborných rúd v Kremnici.

kremnica.sk