Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

História baníctva v Španej Doline
zdroj: www.historia.szm.sk
pridané: 26.1.2005

Význam baníctva na území dnešného Slovenska bol v minulosti taký veľký, že siahal ďaleko za hranice vtedajšieho Uhorska. Drahé kovy, ako aj meď a železo, sa získavali v banských revíroch na Slovensku v takých množstvách, že sa dostávali nielen do susedných, ale aj vzdialených zemí, ba našli si cestu i do Anglicka a zámorských krajín. Šírili sa aj povesti o slovenských baniach, o ich veľkosti, bohatstve, nevyčerpateľných zásobách rúd, o rozličných podivuhodnostiach, ktoré v nich možno vidieť, o mineráloch a minerálnych vodách, o nevysvetliteľných úkazoch, napr. o premene železa na meď, ktorú spôsobovali cementačné vody hlavne v Smolníku a medenorudných baniach v okolí Banskej Bystrice, o vyspelej banskej technike a o všeličom inom, o čom dnes ešte ani nevieme a dozvedáme sa to postupne z historických prameňov. V dejinách slovenského baníctva patrí popredné miesto stredoslovenskej banskej oblasti a v nej najmä banskobystrickému banskému revíru, kde dominovali medené rudy, hoci nemalý význam malo aj striebro a železo. Najväčší význam z hľadiska banskej výroby mala banícka osada Špania Dolina, ležiaca 11 km severne od Banskej Bystrici, neďaleko Starých Hôr, na rozhraní Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, vo výške 728 m.

Obec Špania Dolina – ľudovo Baňa má prastarý pôvod. V roku 1979 zachovaná časť Španej Doliny s rázovitou baníckou zástavbou a so zvyškom historického centra bola vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Je to starobylá banícka obec s bohatou históriou. Od svojich počiatkov mala rôzne pomenovania, ktoré boli odvodené od tamojších baní – v písomných prameňoch sa prvýkrát spomína ako Montania (1263), neskôr ako Grueb (1458), Valis, Dominorum, Herrengrund (1535), Úrvöldi, Baňa, Španá Dolina. Všetky tieto názvy v slovenčine znamenajú Panská Dolina, ako je nazvaná aj hora nad dedinou – Panský Diel. Terajší názov obce pochádza z latinského slova Spanatus, čo znamená Špánova, županova dolina.

Zhodná mienka významných európskych archeológov a montanistov dokazuje, že na Španej Doline sa intenzívne dolovala medená ruda a súčastne, že baníctvo v tejto oblasti bolo na pomerne vysokej úrovni už v staršej dobe bronzovej (2000 - 1700 rokov pred n. l.). Dokazuje to i množstvo nájdených eneolitických kameňomlatov z tejto oblasti. Analýza medených artefaktov z obdobia 2350 - 1200 rokov pred n. l., nájdených v strednej Európe dokazuje, že boli z medi získanej práve z karpatskej oblasti. Predpokladá sa, že baníctvom v tejto oblasti sa zaoberali aj galské kmene Kvádov a Kotínov v prvých storočiach nášho letopočtu. Iné zdroje kladú začiatky baníckej činnosti do r. 1006, a to do severnej starohorskej oblasti (Haliar). Ťažbu medených rúd od najstaršieho obdobia umožňoval predovšetkým častý výskyt čistej medi. Veľký rozmach nastal v 14. storočí, keď sa banskobystrická meď vyvážala vo veľkom na najvýznamnejšie svetové trhy. Po prechodnom úpadku v 15. storočí sa ťažba medi znova naplno rozvinula v 1. polovici 18. storočia.2

Nález bohatého žilného medeno – strieborného  zrudnenia v priestore Španej Doliny bol základom rozkvetu mesta Banská Bystrica už v roku 1255 a tiež rapídneho rozvoja medeného baníctva na Španej Doline. Hlavným impulzom ťažby v tejto lokalite bolo už od 13. storočia striebro, ktoré sa tu hojne vyskytovalo popri medi, preto bola nazývaná aj čiernou meďou. Medenorudné ložisko, nachádzajúce sa v banskej oblasti Špania Dolina patrilo v stredoveku k najvýznamnejším v Európe. Exploatácia medených rúd v rokoch 1496 –1546 výrazne ovplyvňovala európsky trh s meďou. Z Uhorska sa do konca 15 storočia väčšina vyťaženej medi vyvážala do Benátok, Gdaňska, Vratislavy, Pomoranska a pod. Spolu s baníctvom, ktoré v priebehu 800-ročnej hlbinnej ťažby vytvorilo banícky typ krajiny, sa rozvíjalo aj hutníctvo farebných kovov, uhliarstvo, vodné a lesné hospodárstvo. V 20. storočí sa v tejto oblasti začali stavať vodné diela pre energetické účely.3

Až do konca 15. storočia sa tu vyrábala zväčša surová meď a spracúvali len bohaté medené rudy s obsahom striebra. Pozoruhodný rozkvet baníctva a tajomstvo výroby čistej medi aj z rúd s menším obsahom, priniesol do tejto oblasti krakovský mešťan a podnikateľ Ján I. Thurzo z Levoče, ktorý spolu s bohatými augsburskými bankármi Fuggerovcami založil v roku 1494 obchodnú a podnikateľskú Thurzovsko-Fuggerovskú mediarsku spoločnosť Ungarischer Handel („Spoločný uhorský obchod“) so sídlom v Banskej Bystrici, ktorá sa postupne zmocnila celej výroby medi na strednom Slovensku. Thurzo ponúkol stredoslovenským mestám, že im postaví banské stroje a pomôže odvodňovať štôlne za podiel z vyťaženej rudy, poskytol bane, staral sa o technickú prevádzku a mal privilégium v slobodnom vývoze časti získaného striebra z Uhorska. Fuggerovci poskytli kapitál a zabezpečili odbyt. Smelá myšlienka priviesť vodu k baniam na Španej Doline viedla v roku 1497 Thurzovcov (Ján I. so synom Jurajom II.), ktorí získali tento revír do prenájmu – k uplatneniu nových progresívnych foriem hlbinnej ťažby budovaním banských šácht s ťažnými strojmi poháňanými vodou. Ako prvú začali hĺbiť hlavnú ťažobnú šachtu Ferdinad, čo si vyžiadalo zvýšenie nákladov na ťažbu a zdokonalenie používania banskej techniky. Za krátke obdobie tu baníctvo pod ich dohľadom rozkvitlo do takej miery, že im v roku 1496 vtedajší kráľ Vladislav povolili stavať hutu na tavenie medených rúd. Neskôr prešli bane do majetku Ernesta de Czatornya a čiastočne aj do rúk rodu Hankovcov, no nájomníkmi stále zostali Thurzovci, no už spoločne s Fuggerovcami. Táto mediarska spoločnosť prevádzkovala bane na Španej Doline až do roku 1546 a podľa výpočtov Farbakyho v rokoch 1496 – 1546 vyrobili v prepočte na dnešné miery a váhy 58 234 ton medi a 111 280 kg striebra. Thurzovsko – Fuggerovskú éru možno smelo označiť ako zlatý vek banského podnikania na Španej Doline. Na prelome 15. a 16. storočia uplatnila táto spoločnosť v špaňodolinskom revíre práve vtedy objavenú revolučnú hutnícku metódu oddeľovania striebra od medi podľa benátskeho vzoru tzv. sciedzaním pomocou olova, čím sa získavala nielen čistejšia meď, ale navyše aj drahé striebro.4

Od 15. až do 17. st. sa špaňodolinská meď stala najvýznamnejším činiteľom na svetových trhoch. Bola základom mincovníctva v Kremnici a vyvážala sa nielen do celej Európy, ale aj do Severnej a Južnej Ameriky, ba aj do Indie a do Číny. V období  r. 1494 – 1539 dosiahla Thurzovsko – Fuggerovská spoločnosť z produkcie medi obrovský čistý zisk   2 166 108 zlatých. Svoje sklady tovaru mali v Taliansku, Poľsku, Portugalsku, Španielsku, Holandsku a Anglicku. Aj rakúski, nemeckí, taliansky, holandskí a iní podnikatelia a obchodníci dosahovali z predaja a dopravy medi po súši i po mori tiež obrovské zisky.

Po zániku Thurzovsko – Fuggerovskej mediarskej spoločnosti ťažiarsky komplex prešiel pod správu panovníckeho dvora a dobývanie a hutníctvo medi i striebra zabezpečovala Banskobystrická banská komora.

K obdobiu 16. st. sa viaže aj na to obdobie fantastická stavba špaňodolinského banského vodovodu, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie historické technické diela tej doby v okolí Banskej Bystrice.

V 17. storočí sa začal využívať aj obohacujúci prírodno – technický  systém reprezentujúci cementačné vody tejto lokality. Prírodné cementačné vody vznikali oxidáciou sulfidových nerastov, ich premenou na sírany ľahko rozpustné vo vode, ktorá k nim presakovala. Išlo o roztok modrej skalice (CuSO4.5H2O), z ktorej bolo možné zrážať pomocou kovového železa meď v podobe kalu, a tak ju vlastne získať. Chemický proces mohol prebiehať oxidáciou medeného kýzu, alebo chalkopyritu.

Objavenie cementačných vôd je doložené prameňmi z roku 1605, odkedy boli na Španej Doline a Pieskoch hospodársky využívané. V Zlatej knihe baníctva z roku 1764 to potvrdzuje aj historický výrok „Okrem rudných dobytok sa nachádza v poli č. 3 a č. 8, v strednom komorskom poli, poli č. 5 a v Novom poli cementačná voda, ktorá má tú vlastnosť, že robí zo železa meď, alebo lepšie povedané, na železo vložené do vody sa usadzujú čiastočky medi, ktoré voda obsahuje. Voda pritom železo rozožiera.“ 7

Táto voda sa zachytávala v špeciálnych nádržiach, do ktorých bolo vložené rôzne staré, ale aj nové železo. Vylúčená meď sa usadzovala na železe ako hnedý rmut, ktorý sa každý týždeň z neho zmyl, aby voda mohla pôsobiť na železo. Rmut umývaný zo železa sa zhromažďoval, kým ho nebolo väčšie množstvo, a potom sa odviezol do huty, kde sa z neho vytavila kráľovská meď. Cementačná voda sa nakoniec vypustila medzi ostatné banské vody.

V rokoch 1736 – 1745 sa v lokalite Špania Dolina vyrábalo 21 centov cementačnej medi ročne. Postupom času s pribúdajúcim množstvom banských vôd sa množstvo vyťaženej medi zmenšovalo, až úplne zaniklo. Najdlhšie bola využívaná cementačná voda na Pieskoch (až do r. 1963), kde pre exploatáciu banských odvalov na tomto území zachytávanie cementačnej vody skončilo. V súčasnosti sa voda zráža vo forme malachitu (napr. v malom rašelinisku neďaleko štôlne).8

Od 17. storočia v tejto oblasti nastal postupný úpadok ťažby, významnejším strediskom výroby medi sa stal Spiš. Koncom 18. a začiatkom 19. storočia ťažba medi poklesla aj pod vplyvom zahraničnej konkurencie. Ešte v polovici 19. st. sa na Španej Doline ročne vyťažilo 50 – 70 ton medi a bolo tu zamestnaných okolo 800 ľudí. Postupne však ťažba upadala, až konečne prestala v prvých rokoch 20. storočia. Nová politická situácia na Slovensku po 2. svetovej vojne utvorila vhodné podmienky na postupné znárodňovanie majetku súkromných vlastníkov – kapitalistov, pričom na prvom mieste boli bane. Majetková podstata podniku Špaňodolinské ťažiarstvo bola prenesená od 1. 1. 1946 do národného podniku Rudné bane a huty na farebné kovy, so sídlom v Banskej Bystrici. Západoslovenský rudný prieskum n.p. začal v roku 1952 uskutočňovať na Španej Doline prieskumné práce. Na základe výsledkov výskumu overených zásob chudobných medených rúd v haldách podnik Rudné bane začal výstavbu nového závodu, ktorý bol do prevádzky spustený 22. mája 1964. Bola vybudovaná flotačná úpravovňa na spracovanie primárnych a sekundárnych minerálov  (tetraedrit, chalkopyrit, malachit, azurit, cuprit, kovelín, bornit) nachádzajúcich sa v haldách, pochádzajúcich zo stáročnej banskej činnosti. Okrem uvedeného závod od septembra 1976 až do júla 1980 spracúval kovohutnícku trosku z Banskej Štiavnice najskôr na medený, neskôr na kolektívny koncentrát. Celkom bolo spracované cca 75 tisíc ton trosky. Počas svojej existencie závod vo svojej flotačnej úpravovni odskúšal aj spracovanie ďalších rúd z Novoveskej Huty na medený koncentrát, z Liptovskej Dúbravy na antimónový koncentrát.

Koniec „medenej Španej Doliny“ – začiatok spracovania ortuťovej rudy z Malachovského ložiska v závode Rudné bane n. p. Špania Dolina sa začal 3. júla 1985 spustením flotačnej úpravovne s náplňou ortuťovej rudy. Posledná meď bola na Španej Doline vyrobená 28. júla 1985. Tento rok znamenal v histórii špaňodolinského baníctva definitívny koniec exploatácie odvalov a výroby medi. V roku 1988  skončil aj geologický prieskum na území Piesky a Špania Dolina. Nakoniec závod od roku 1990 spracúval mastencovo – magnezitovú rudu z Hnúšte. Výstavba plánovaného tretieho odkaliska v doline Banského potoka, ktoré malo byť najväčšie  čo do rozsahu, ale aj toxicity materiálu sa neuskutočnila.

historia.szm.sk