Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
História baníctva na Slovensku |
Rožňava
- prierez 700 rokmi dejín mesta
zdroj: www.roznava.sk
pridané:
8.2.2005
Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza
z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému
arcibiskupovi Ladomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou architektúrou Rožňavy
je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála), ktorá pochádza
z roku 1304. Tento kostol prešiel mnohými prestavbami, z ktorých najväčšie zmeny
priniesla prestavba na prelome XV. a XVI. storočia reprezentovaná
tzv. Bakóczovskou kaplnkou, jej renesančným vstupným portálom a neskorogotickým
pastofóriom na severnej strane presbytéria. V blízkosti kostola vznikla osada,
ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské
práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť
nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história
je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej
rudy.
Po definitívnej porážke husitov začiatok 16. storočia
charakterizovala rozsiahla stavebná činnosť. Pri oprave a dostavbe kostola
vzniklo niekoľko významných umeleckých diel. Gotické pastofórium majstra Petrusa
de Coloa, tabuľová maľba metercie od majstra L. A. a renesančný portál majstra
Vincenta z Dubrovníka sú najcennejšími dielami tohoto obdobia. Neďaleko kostola
sa zrodilo priestranné štvorcové námestie obklopované honosnými meštianskymi
domami najbohatších banských podnikateľov, v prostriedku ktorého stála budova
stredovekej radnice.
Obdobie všestranného rozvoja mesta bolo ukončené
náhlym úpadkom baníctva a náboženskými nepokojmi rozpútanými v tridsiatych
rokoch 16. storočia, ktoré trvali až do začiatku 18. storočia. V strede
námestia, na mieste staršej stavby, v tieni tureckej hrozby postavili v rokoch
1643 a 1654 charakteristickú mestskú vežu a na ruinách radnice z príkazu
arcibiskupa Juraja Lippayiho vznikol kostol jezuitov.
Na prelome rokov
1706 a 1707 sa Rožňava stala dejiskom udalosti európskeho významu. Krajinská
rada zvolaná Františkom II. Rákóczim do Rožňavy tu rozhodla o detronizácii
Habsburgovcov. Táto udalosť sa viaže k budove banskej komory, k jedinej
renesančnej stavbe v meste. Mariánsky stĺp stojaci pred palácom biskupov vznikol
na pamiatku obetiam ničivej cholerovej epidémie v roku 1711. Pôvodne k nemu
patrila aj socha sv. Floriána a sv. Jána Nepomuckého. Pôvabná budova s tromi
vzácnymi barokovými súsošiami v blízkosti katedrály bola prvou rožňavskou
nemocnicou postavenou v roku 1719 Jurajom Andrássym. Trojpodlažnú budovu radnice
postavili v roku 1720. V roku 1776 sa Rožňava stala biskupským mestom a o dva
roky neskôr podľa projektov Jána Mayera vznikol palác rožňavských biskupov. Na
mieste drevenej zvonice farského kostola, povýšeného na biskupskú katedrálu, Ján
Mayer postavil impozantnú barokovo klasicistickú zvonicu. V roku 1733 započala
aj takmer sto rokov trvajúca výstavba kostola a kláštora
františkánov.
Mesto v tých časoch už takmer úplne stratilo charakter
banského mesta a postupne sa premenilo na mesto obchodno-remeselnícke. Veľké
rožňavské trhy sem lákali obchodníkov aj zo vzdialenejších krajín a produkty
miestnych remeselníkov sa stali vyhľadávanými v celom Uhorsku. V roku 1786
miestny staviteľ Ján Mayer dokončil svoju najvydarenejšiu stavbu, budovu
rožňavského evanjelického kostola, ktorého oltár a kazateľnicu - podobne ako
v prípade katedrály - vyhotovil známy majster Jozef Gode. Rožňava bola aj
významným školským mestom s čím sa spájal aj čulý kultúrny život. História
miestnej tlače a žurnalistiky je nevyčerpateľnou studnicou dôkazov a poznatkov
o kvalite rožňavského kultúrneho života v 18. a 19. storočí.
roznava.sk