Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Banské diela v Španej doline
zdroj: www.historia.szm.sk
pridané: 9.2.2005

Na námestí sa zachovalo niekoľko budov pôvodnej správy baní. Jednou z nich je banícka strážnica – Klopačka zo 16. storočia, ktorá bola sídlom banského inšpektora a banských dozorcov. Vo vežičke bolo situované klopacie zariadenie, ktorým zvolávali baníkov do šachty.

Svojmu účelu prestala slúžiť okolo roku 1910. V súčasnosti sa stala dôležitým centrom cestovného ruchu, v objekte sa nachádza menšia múzejná expozícia baníctva a ľudového umenia charakteristického pre túto oblasť Slovenska (výroba špaňodolinských pohárov z medi, čipkárstvo a pod.)

V blízkosti Klopačky sa zachovali zvyšky najstaršej šachty Ferdinand a za Klopačkou je vstup aj do tzv. „Dennej štôlne“, ktorou sa fáralo do podzemia baní. V roku 1764 cisári Jozef II. a Leopold II. pri svojej návšteve Španej Doliny touto štôlňou prešli až do osady Richtárová nad Starými Horami. Na okraji rezervácie nad kostolom, je miesto, kde stála ďalšia šachta Maximilián, z ktorej zostala pre Španiu Dolinu charakteristická viditeľná nenarušená halda.

V roku 1251 sa začala ťažba v južnej časti lokality Špania Dolina. Hlbinná ťažba  v celej banskej oblasti sa končí v  roku 1888. Pri analýze jednotlivých foriem antropogénneho reliéfu sa dajú uplatniť archívne údaje, hoci nie vždy sú dosť reprezentatívne.

Banské diela v oblasti Španej Doliny možno rozdeliť na dve kategórie. Prvú tvoria historické banské diela, ktoré vznikli postupne od stredoveku až po obdobie zastavenia hlbinnej ťažby v celej oblasti koncom minulého storočia. Svojím plošným rozsahom a kubatúrou patria k najväčším. Druhú kategóriu tvoria recentné banské diela, ktoré vznikli v polovici 20. storočia až do nedávnej minulosti. Ich genéza je spojená s razením priestranných štôlní geologickým prieskumom na Pieskoch a Španej Doline za účelom zistenia, resp. overenia bilančných zásob medených rúd. Použitie modernej banskej techniky spôsobilo, že za pomerne krátke časové obdobie sa vytvorili banské diela značného rozsahu.

K daľším antropogénnym dielam patrí niekoľko desiatok starých opustených, väčšinou zavalených štôlní, po ktorých v teréne ostali pre ne typické prístupové koridory alebo terénne zárezy. Z niektorých zárezov aj v súčastnosti vyteká voda (Piesky, Richtárová).

Svoj podiel na negatívnych zmenách v prírodnom prostredí spôsobených hlbinnou ťažbou majú aj banské prepadliny a pingy, ktoré vznikajú rýchlym poklesom nadložných hornín. Najvýznamnejšiu formu reprezentujú odvaly, ktoré vznikli nahromadením deponovaného materiálu z baní alebo z priemyslu. V baníckej terminológii rozumieme pod pojmom odval (halda) umelo premiestnenú masu. V banskej oblasti Špania Dolina sa nachádzajú odvaly banské (ťažobné), odvaly geologického prieskumu a odvaly hutnícke (troskové).

Odkaliská na Španej Doline predstavujú diela vybudované na Banskom potoku v 20. storočí. Pod pojmom odkalisko rozumieme priestor, v ktorom dochádza k antropogénnej sedimentácii a uskladneniu jemne drveného odpadu (kalu) po flotačnej úprave nerastnej suroviny. Odkalisko I. na Španej Doline je vybudované v doline Banského potoka asi 900  m juhozápadne od centra obce, tesne pred úpravovňou rúd. Odkalisko začalo činnosť v roku 1963. Na odkalisku I. v priebehu 15 rokov bolo odtransportované 556 360 t flotačného materiálu. Jeho činnosť bola ukončená v roku 1975.

Asi 120 m od úpätia starého odkaliska (I.) po prúde banského potoka bolo v roku 1975 založené nové odkalisko (II.), v ktorom je deponované približne rovnaké množstvo odpadu ako v odkalisku číslo I..

Voda Banského potoka bola využívaná závodom Rudné bane, odtokovým kanálom, prechádzajúcim územím samotného závodu a bola odvádzaná do rezervoáru neďaleko drviarni závodu. Spolu s vodou privádzanou do rezervoáru bola využívaná na činnosť častí závodu (mlynica, flotácia, filtrácia). Flotačný materiál bol kalovodom odvádzaný na odkalisko, kde prebiehala jeho sedimentácia.

Význam baníctva na Španej Doline

Spôsob uloženia rudných zásob do súvislých pásiem hlavne v oblasti Piesky – Špania Dolina umožňoval na rozdiel od iných banských centier v Európe nezvyčajnú koncentráciu výrobných síl a v rámci vtedajšieho stavu baníckej techniky maximálnu technifikáciu a veľkú deľbu práce. Vznikol tu rozsiahly jednotný banský komplex s mohutnými ťažnými šachtami, dlhými a technicky nákladne vybavenými ťažnými chodbami, s komplikovanými strojmi a zariadeniami. Vplyvom hospodárskej činnosti človeka sa prírodná krajina postupne premieňala na krajinu antropogénnu. Najvýraznejšie zmeny v krajine spôsobila v priebehu ôsmich storočí hlbinná ťažba medených a strieborných rúd, ktorá v celej banskej oblasti zanikla v roku 1888. O sto rokov neskoršie zanikla aj povrchová ťažba (spracovávania odvalov) a zastavil sa aj geologický prieskum.

O Španiu Dolinu sa už v dávnej minulosti zaujímali najmä odborníci z oblasti banskej techniky. Záujem o ňu prejavili známe osobnosti vedy a techniky, napríklad Juraj Agricola – nemecký mineralóg, Isaac Newton, Paracelsus – švajčiarsky alchymista a lekár, Montesquieu a ďalší, niektorí z nich Španiu Dolinu aj osobne navštívili.

Stáročia banskej a hutníckej činnosti vytvorili zo Španej Doliny nevšednú montánnu krajinu. Členité, svažité a zalesnené horské prostredie dotvára množstvo pozostatkov bývalých štôlní, šácht, stúp a hút, banských ciest, vodných jarkov a menších odvalov i veľkých háld. Mnohé sú už čiastočne narušované ich novodobým spracovaním v úpravovni Rudných baní na Španej Doline. Areál úpravovne a jej kalové polia značne zmenili pôvodný výzor časti obce a jej okolia. Najhorším dôsledkom bola úplná likvidácia osady Piesky a celého jej ťažobného priestoru, ktorý je s úpravovňou rúd spojený ešte funkčnou dopravnou štôlňou.

Obec Špania Dolina a jej okolie patrila medzi najvýznamnejšie a najrozsiahlejšie medenorudné banské oblasti v minulosti. V súvislosti s banskou činnosťou sa tu rozvíjali aj iné aktivity človeka, potrebné na zaistenie intenzívnej a prosperujúcej banskej činnosti -úpravníctvo rúd, hutníctvo farebných kovov, uhliarstvo, lesné a vodné hospodárstvo. Antropogénna činnosť značne vplývala na dynamiku zmien v prírodnom prostredí banskej oblasti.

historia.szm.sk