Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Jarabá (Nízke Tatry)
zdroj: www.jaraba.sk
pridané: 23.4.2005

Malá, vysoko položená horská obec na južných svahoch Nízkych Tatier. Rozprestiera sa v úzkej a hlbokej doline potoka Štiavnička pod sedlom Čertovica pri hlavnej ceste z Pohronia na Liptov. Jarabá má menší (1593ha), avšak veľmi hornatý chotár po oboch stranách hlavnej cesty, ktorá tvorí rozhranie medzi ďumbierskou a kráľovohoľskou časťou Nízkych Tatier.

Severnú časť chotára vypĺňajú južné svahy ďumbierskych rázsoch Malého Gápľa (Besnej) – 1807m, Kumštovej – 1593m a Lajštrocha – 1602m. Južnú časť vypĺňajú severné svahy Jasenku – 1329m a Beňušky – 1542m zo skupiny Priehyby. Povrch chotára budujú prevažne kryštalické bridlice. V doline Kumštová (Kunštová), na sever od obce, sú ložiská sideritových rúd s barytmi a hematitom bez praktického významu. V obci ako aj v chotárnych častiach Kumštová, Bachláč a Dolná Jarabá sú tri minerálne pramene ležiace v radiálnych vulkanických trhlinách ako zvyšky bývalých horúcich prameňov z neogénnej doby. Lesná pôda chotára zaberá viac ako 90% z celkovej plochy. Obec je typu ulicovky a pozostáva z Dolnej Jarabej (ľudove zvaná „Hámor“), Strednej Jarabej a Hornej Jarabej. Jarabá je pôvodom banícka a hutnícka obec s bohatou baníckou tradíciou, siahajúcou pravdepodobne do 14. storočia (r. 1357). Podľa záznamov rímsko katolíckeho farského úradu v Brezne bola obec Jarabá ako osada známa už v rokoch 1271-1280, roku 1487 bola zaznamenaná ako filiálka Brezna, ale samostatne doložená je až roku 1540 pod názvom Jaraba a roku 1563 pod názvom Jeroba. Zvyšky intenzívnej baníckej činnosti možno badať na všetkých južných svahoch v chotári obce. Až do polovice 17. stor. sa tu ťažilo zlato a striebro, začiatkom 17. stor. tiež tzv. čierna meď s obsahom striebra. V 16.-19. stor. sa ťažila prevažne železná ruda. Historické dokumenty ukazujú, že najstaršie bane na železo boli práve na území Brezna a Jarabej. Už v 15. stor. tu boli 3 huty v tzv. hornom handle. Do roku 1546 tu mali bane a huty banskobystrický súkromní ťažiari, potom sa stal hlavným podnikateľom banský erár a Jarabá sa tak stala komorskou osadou (handlom). Koncom 18. stor. sa tu začala taviť aj železná ruda z okolia.

Začiatkom 19. stor. boli v Jarabej dielne na spracúvanie surového železa patriace Hrončianskemu komplexu. Nádejný výskyt železnej rudy na začiatku 19. stor. zrodil koncepcie zbudovať Jarabú ako železiarske centrum, od čoho sa pre sklamanie v rudných zásobách a v kvalite rúd ako aj pre komunikačnú odľahlosť nakoniec upustilo. Keď v Hronci postavili roku 1804 druhú vysokú pec, výroba surového železa sa v Jarabej postupne obmedzila, napokon celkom zastavila. Prevádzkové údaje z baní v Jarabej sú do roku 1872 (štátne bane) a za roky 1891–92 (Pohornádska spoločnosť – J. K. Demuth) a posledný údaj je z roku 1912. Obyvatelia pracovali v baniach a po ich zastavení v lesoch a v okolitom priemysle. Od roku 1940 však ich počet klesol z 239 na súčasných 44.

Tradičný banícky kroj zanikol s baňami začiatkom 20. storočia. Pozostával zo súkennej zelenej čiapky, z červených nohavíc, blúzne, ktorá bola biela alebo modrá, podľa toho pri akej rude baník pracoval a z remennej zástery na zadok. K tomuto kroji sa nosili zväčša čižmy. Úbytok obyvateľstva, vhodný terén, ako aj charakter miestnych drevených i murovaných domov spôsobili, že od 2. pol. 20. stor. obec nadobúda rekreačný charakter a nadväzuje na turistickú oblasť Čertovica – Chopok-juh. Neďaleko sú významné lyžiarsko-športové centrá Čertovica, Mýto pod Ďumbierom, Tále a Chopok-juh, ale aj Bystrianska jaskyňa a Jaskyňa mŕtvych netopierov. Okolie Jarabej je bohaté na lesné plody ako aj na chránené zvieratá a rastliny.

jaraba.sk