Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

História baníctva v Ľubietovej a okolí
zdroj: Topografická mineralógia 2, M. Koděra et al., Veda vydavateľstvo SAV, 1990, www.permonik.host.sk
pridané: 14.6.2005

Hydrotermálna medená mineralizácia

V okolí Ľubietovej je vyvinutá na troch ložiskách - Podlipa, na východnom okraji obce a Svätodušná a Kolba v závere doliny Peklo, asi 5 km východne od obce, kde okrem Cu a Fe sa výraznejšie uplatňujú Co, Ag, Ni. Tieto tri ložiská, predovšetkým však ložisko Podlipa, boli predmetom prospektorskej a banskej činnosti už od predhistorických čias. Z historického hľadiska patrí oblasť Ľubietovej (Cu aj Fe-rudy) k najvýznamnejším rudným revírom u nás.

Podľa archeologických údajov sa tu získavala meď už v dobe bronzovej. Ťažila sa pravdepodobne rýdza meď, ktorá sa vyskytovala na vyšších obzoroch. Prvé písomné údaje o baníctve v Ľubietovej sú z čias Anjouovcov z r. 1340. V tom čase sa tu popri medi získavalo v malom množstve aj zlato. Najväčší rozkvet baníctva v tejto oblasti bol v XV. a XVI. stor. a trval takmer 200 rokov. Toto obdobie ukončili turecké nájazdy v r. 1571-1588. Od r. 1609 bane často striedajú majiteľov a postupne strácajú význam. V XVIII. stor. začína v banskej produkcii prevládať železo, kým medi sa produkuje málo. Oživenie banskej činnosti nastalo ešte r. 1810 a pracovalo sa tu vyše 40 rokov. Ťažba celkom ustala r. 1863. Prieskumné práce na meď sa na ložisku vykonávali v 50. rokoch bez výraznejšieho úspechu a v 70. rokoch sa okolie ložiska skúmalo vrtnými prácami.

Ložisko Podlipa

Ložisko leží asi 1 km východne od stredu obce, pri miestnej časti Podlipa, na južnom svahu kóty Vysoká 995,5 m. Je to najznámejšie ložisko z tejto oblasti, je o ňom najviac archívnych aj publikovaných údajov, v minulosti sa intenzívne ťažilo. Ložisko bolo rozfárané 18 štôlňami vo výškovom rozmedzí 570-700 m od najnižšej štôlne Mária Empfängnis po najvrchnejšiu štôlňu Francisci. Najdôležitejšími banskými dielami v prvej polovici XIX. stor., t.j. počas posledného obdobia exploatácie, boli štôlňa Zahlwein alebo Mária Empfängnis, banské pole Anton, pole Reiner alebo Ladislav, Johan, Klemens. Obsah medi (pravdepodobne ručne triedenej rudy) sa pohyboval od 4 do 10 %, výnimočne až do 22 %
v štôlni Klementi. Na žile Nepomuk bol obsah Cu 7,66 % a obsah Ag 70 g/t, uvádza sa aj zlato. Podľa Bergfesta (1951) sú bane na Podlipe do úrovne štôlne Mária Empfängnis vyťažené a do tejto úrovne boli značne oxidované, nižšie sa vyskytujú už len sulfidy. Najintenzívnejšie zrudnenie bolo na úrovni štôlne Nepomuk a odtiaľ nahor a nadol, ako aj do strán sa rozsah i kvalita rúd znižovali.

Ložisko Svätodušná (Svätoduška)

Podľa veľkosti háld ide o druhé najväčšie ľubietovské ložisko, o ktorom sa však zachovali iba skromné údaje. Ložisko sa nachádza v hornej časti doliny Peklo, na juhozápadnom svahu Kolby (1162,1 m) asi 5 km východne od obce. Ťažba sa tu skončila v druhej polovici minulého storočia, v r. 1955-1957 sa tu robili prieskumné banské práce, ktoré nezasiahli zrudnené časti ložiska.

Ložisko Kolba

Ložisko Co, Ni, Cu, Ag rúd leží asi 6,5 km východne od stredu obce, východne od ložiska Svätodušná v závere doliny Peklo. Názov pochádza pravdepodobne od kobaltu, ktorý nazývali miestni baníci kolban. Ťažba na ložisku bola zastavená v polovici minulého storočia, v r. 1955-1957 tu boli v rámci geologického prieskumu zmáhané dve štôlne a na povrchu bolo ložisko sledované prieskumnými ryhami.

Fe - mineralizácia

V chotári obce leží niekoľko dnes už opustených železorudných dobývok a výskytov. Boli to najmä ložiská železných rúd gossanového typu, na báze ktorých existovalo v minulosti pohronské hutníctvo v Hronci, Podbrezovej, Brezne a inde. Prvé písomné správy o ťažbe sú z r. 1580. K najvýznamnejším ložiskám patrili Jamešná, Matej, Francisci (Tri Vody), ako aj Hruškovo, Osrblie - Žliebky a ďalšie, ktoré však už ležia východnejšie na území chotára obce Osrblie. Na ložisku Jamešná bola ťažba ešte začiatkom tohoto storočia, r. 1907 sa tu vyťažilo 1712 t 31 % železnej rudy, avšak r. 1910 sa ťažba pre nízke obsahy kovu skončila.

Topografická mineralógia 2, M. Koděra et al., Veda vydavateľstvo SAV, 1990, permonik.host.sk