Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
História baníctva na Slovensku |
Štítnik
zdroj:
www.referaty.sk
pridané:
11.9.2005
Štítnik je stredne veľká obec ležiaca v severnej časti okresu Rožňava, v malebnom prostredí prekrásnych prírodných scenérií a kopcov, z ktorých najznámejšia je Plešivská planina patriaca do CHKO Slovenský kras. Od okresného mesta je obec vzdialená 13 km.
Pôvod Štítnika siaha až do 10.storočia. Prvý písomný záznam o obci pochádza z roku 1243 v listine kráľa Belu IV. vydanej bratom Detrichovi a Filipovi, synom Matúša Bebeka, ktorou územie dostali do svojho majetku. Roku 1320 získala obec právo mýta a trhov, v roku 1328 od uhorského kráľa Karola Róberta mestské výsady.
Gotický
kostol z 15. storočia,
dominanta Štítnika
Ďalšie dôležité mestské prvky - fara, farár sa spomínajú v roku 1355. Z tohoto roku pochádza prvá písomná zmienka o štítnickom kostole, jedinečnej hmotnej kultúrno-historickej gotickej pamiatke na Slovensku.
Kostol /ev.a.v./, gotický zo 14. - 15. stor. Nástenné gotické maľby z 14.-16. stor., gotická krstitelnica bronzová z r. 1454,v pohrebnej kaplnke Bebekovcov sú renesančné tumby a náhrobné tabule zo 16. stor., renesančný hlavný oltár z r. 1636, najstarší organ na Slovensku z r. 1492./1723/
Súčasnú podobu kostol dostal po niekoľkých stavebných úpravách. Najstaršou časťou kostola je terajšia sakristia, na mieste ktorej stál prvý pôvodný kostol. Trojloďový chrám - najvyššia časť kostola je terajšia sakristia z 2-tretiny 14.storočia. Pri pokračovaní v stavbe v roku 1460 predĺžili južnú a hlavnú loď, ktoré zakončili polygonálnymi uzávermi. Severnú loď už počas ďalších prestavieb nikdy nedokončili.
Interiér kostola je tvorený sieťovou a hviezdicovou klenbou a bohatými nástennými maľbami. Najstaršie fresky sú z poslednej tretiny 14.storočia. Fresková výzdoba sa nachádza aj na vonkajších stenách kostola. V kostole je uložený vzácny mobiliár: gotická bronzová krstiteľnica, oltár z roku 1636, cenné drevené lavice, dva orgány, epitafy a kamenné hrobky. V roku 1970 bol kostol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Ako svedkovia a pamätníky významného postavenia Štítnika v dejinách regiónu a Slovenska, jeho kultúry a vzdelanosti sa dodnes zachovali viaceré budovy v rokokovo - klasicistickom slohu (Szontaghovská kúria, Sárkányovská kúria a kaštieľ, radnica, Sebökovská kúria), vodný hrad, písomné a iné dokumenty.
Z obce vedie niekoľko peších turistických trás (napr. Smerom na Plešivskú planinu a Hrádok - Ochtinská aragonitová jaskyňa) a cesty miernej svahovitosti do okolitých obcí sú dobrým lákadlom pre cykloturistov. Ďalšiu príležitosť pre športové a oddychové vyžitie poskytujú tieto formy: tenis, poľovačky, jazdectvo, zber lesných plodov a liečivých rastlín, hubárčenie. V zimnej turistickej sezóne je možné praktizovať sánkovanie a lyžovanie (lyžiarsky vlek vzdialený 6 km v oblasti Hrádok). V obci sa niektorí obyvatelia venujú remeslám (úžitkové a dekoratívne rezbárstvo, čipkovaniu - zachovanie typickej štítnickej čipky) a maliarstvu.
Kostol sv. Júdu Tadea /kat./,barokový z r. 1753. Hlavný oltár neskoro barokový. Bočný oltár podonnerovskej tradície z r. 1750. Kazateľnica rokoková z čias stavby kostola.
Zrúcanina vodného hradu z 15. stor. prestavaného na kúriu, pri nej park. R. 1559 patril Štítnický hrad k tzv. strážnym hradom protitureckej obrany. Prestavbou v r. 1580-1585 zosilnili vonkajšie opevnenie veľkými okrúhlymi delovými baštami a zvýšili pozorovaciu vežu drevenou nadstavbou. Po Rákocziho povstaní bol hrad silne poškodený. Začiatkom 19.stor. bola západná časť hradu prestavaná na obytnú kúriu /terajšie učilište/.
Barokový Morový stĺp nachádzajúci sa pri rím. kat. kostole, bol podľa prameňov postavený na pamiatku zažehnania morovej epidémie z roku 1710 (1739?). Stĺp je vyhotovený z blokov mäkkého pórovitého pieskovca. Na rímse stoja figúry štyroch anjelov držiacich rohy hojnosti. Za nimi vyrastá vysoký mrakový stĺp s hlavičkami a celými postavami anjelov nesúcich rôzne atribúty: vežu s cimburím, kalich, dosky desatora. Najvyššie položení anjeli sediaci na tróne dvíhajú k nebesiam postavu Krista ovenčeného svätožiarou s hviezdami. Doplňujúcimi postavami výjavu sú štyria evanjelisti zobrazení v nízkych reliéfoch na štyroch stranách podstavca.
Kúria rokokovo-klasicistická z r. 1783. Klasicistická radnica z r. 1780.