Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Krompašské závody na meď, úč. spoločnosť
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 20.2.2005

Pohornádska spoločnosť si bane v Slovinkách udržala i počas svojej likvidácie. Ponúkala bane a úpravárenské zariadenie rôznym záujemcom o dobývanie medi, pretože železnú rudu sa pre nízky obsah železa (24—28%) nevyplácalo prevážať do vzdialených hút a okrem toho dohoda Rimamuránskej spoločnosti s československými železiarňami zakazovala po určitú dobu železné rudy v Slovinkách dobývať.

Po niekoľkých neúspešných jednaniach podarilo sa Pohornádskej spoločnosti získať frankfurtskú ťažiarsku firmu Beer, Sondheimer a spol., ktorá ešte pred vojnou sprostredkúvala Pohornádskej spoločnosti odpredaj krompašských medených koncentrátov a surovej medi. Po zastavení prevádzky v Krompachoch a v dôsledku zmenených pomerov na európskych trhoch po kríze 1921—1923 mala totiž mitterberská huta v Rakúsku nedostatok medených rúd. Preto sa frankfurtská firma rozhodla nájsť náhradu. Na jeseň 1925 si prenajala bane v Slovinkách a spolu s nim i dobrú, plne vyhovujúcu zachovalú úpravňu, skonštruovanú a vyskúšanú osobitne pre slovinskú medenú rudu. Pohornádskej spoločnosti zostalo ešte na určitý čas právo kontrolovať produkciu, aby sa predsa len nedobývala a nepredávala železná ruda a podieľať sa na výnose určitým, vopred dohodnutým percentom. Po uplynutí záväzných piatich rokov však bane odpredala a frankfurtská firma v roku 1927 založila Krompašské závody na med', úč. spoločnosť, s účastinným kapitálom 750.000 Kč a prizvala do riaditeľskej rady 0. Kappa a iných československých štátnych príslušníkov.

Vyrábané medené koncentráty sa vyvážali na zhutnenie do Mitterbergu (pri Bischofshofene v Soľnohradsku), menej do Freibergu v Sasku a do Ústí n. L. (Spolok pre chemickú a hutnícku výrobu).

Po katastrofálnom úpadku cien medi a po zastavení prevádzky nutterberských hút frankfurtská spoločnosť dňom 29. augusta 1931 prevádzku v baniach a úpravniach zastavila. 1 udržiavacie práce boli minimálne: baňu Dorotheu v krátkom čase úplne zatopila voda, ktorá postupne zaplavila i spodné horizonty bane Trinkel.

Čoskoro po zastavení prevádzky spoločnosť hľadala záujemcu, ktorý by závod odkúpil. Niekoľko ponúk novozaloženej spoločnosti MONTANIA a Ústrednej správe Štátnych banských a hutníckych závodov vyznelo naprázdno. MONTANIA nemala ešte dostatok pohotového kapitálu, Ústrednej správe štátnych závodov sa ponúkaná čiastka zdala príliš vysoká a nemala záujem rozšíriť počet svojich nerentabilných závodov o ďalší. Niektoré sociálno-poisťujúce ústavy zažalovali Krompašské závody na med' pre nevyplatené podlžnosti a nad spoločnosťou bol vo februári 1935 vyhlásený konkurz; zároveň bol ustanovený správca podstaty.

V tej dobe sa o podnik zaujímala ostravská skupina obchodníkov so starým železom, financovaná Henrichom Mayerhoferom a vedená Jozefom Fouldom. Skupina sa so zástupcami frankfurtskej firmy dohodla na výhodnej cene, za ktorú by krompašské závody kúpila. Po intervencii nemeckého vyslanectva v Prahe zrušil sa pre formálne závady konkurz a v marci 1935 prešla väčšina účastín Krompašských závodov na meď do rúk skupiny vedenej Fouldom. Zaplatila dlžoby podniku a mienila zariadenia, najmä úpravárenské, rozpredať. Protestné akcie verejnosti, ako aj reálna možnosť obnovenia ťažby viedla Foulda k tomu, aby vyšiel v ústrety pražskému peňažnému konzorciu, ktoré sa o závod zaujímalo. Toto konzorcium, spočiatku vedené J. Havlíčkom a neskoršie poslancom živnostenskej strany J. Pekárkom, získalo v polovici roku 1933 časť účastín, a po bohatšom dotovaní finančnými prostriedkami koncom toho istého roku rozšírilo svoje minoritné zastúpenie na absolútnu väčšinu, pričom predstavitelia Fouldovej skupiny zostali v správnej rade. V roku 1937 sa podarilo získať finančnú podporu známej švajčiarskej elektrotechnickej firmy Werkzeugsmaschinenfabrik OERLIKON, Buhrle und Co. a s jej pomocou zvýšili Krompašské závody na med' účastinný kapitál až na 6 miliónov korún.

Sanácia Krompašských závodov na med' umožnila, aby sa od roku 1936 začal uskutočňovať vopred uvážený program obnovy Ja výstavby podniku. Program sa delil na tri hlavné etapy. V prvej etape rekonštrukcie závodov zabezpečilo vedenie u Banskej a hutnej spoločnosti odber železných rúd, dobývaných jednak spolu s medenými rudami, jednak získavaných z veľkých zásob na odvaloch. Baňa Trinkel sa odvodnila a vyčistila, dedičná štôlňa Alžbeta sa opravila, vystavala sa lanová dráha zo Sloviniek do Krompách atď. V prvom rade sa však rekonštruovala úpravňa, aby mohla spracúvať rudu z odvalov pre Trinec. Od septembra 1937 sa realizoval program druhej etapy. Zužitkovávali sa už medené koncentráty, získavané pri úprave železných rúd. Úpravňa medených rúd bola prestavaná a doplnená modernejšími a výkonnejšími agregátmi. V tretej etape prevádzkového programu sa mala vyhĺbiť nová šachta v Slovinkách, dlhé prekopy v bani Trinkel k ložiskám bane Dorothea, od roku 1931 zatopenej. Na jar 1937 zakúpila spoločnosť časť Hutného zariadenia v Mitterbergu, počas roku ho v Krompachoch inštalovala a čiastočne doplnila a vo februári 1938 zapálila svoju vysokú pec. V roku 1938 vystavala ešte rad pomocných zariadení, hlavne však elektrolýzu a výrobňu na modrú skalicu.

V roku 1938 sa v Slovinkách vyťažilo už okolo 430.000 ton medenej rudy a vyrobilo 837 ton čiernej medi.

Opis závodov:

Hlavnými dobývateľnými žilami v Slovinkách boli Klippberská, Gelnická a Hrubá. Klippberskú žilu vyrúbala zväčša ešte Rimamuránska spoločnosť a smerom od Žakaroviec Banská a hutná spoločnosť (siderit). Vydolovaná bola i väčšia časť Gelnickej žily (medená ruda), nádejné partie sa očakávali vo väčších hĺbkach. Žila Hrubá obsahovala siderit impregnovaný medenou Hrudou. Šachty Trinkel a Adam-Eva (130 a 70 m), Dorothea a Ferdinand (150 a 100 m). Zvážne bubny a elektrické ťažné stroje 130 a 85 konských síl). Doprava v bani elektrickými rušňami, ináč ručne. Odvodňovanie čerpadlami (2750 litrov za minútu).

Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec