Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Pyrit, sírokýzové, železo a medenorudné bane, uč. spol.
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 13.2.2005

V roku 1890 Pešťská uhorská obchodná banka (Pestí magyar kereskedelmi bánk) kúpila od firmy Gerstle, Spitz a spol. niekdajšie štátne bane na železný kýz v Smolníku a založila Hor-nouhorskú banskú uč. spoločnosť s účastinným kapitálom 12,000.000 korún. Táto spoločnosť získala časom ešte päť banských závodov v Sedmohradsku a baňu vo Fojnici (Bosna). Po realizácii ustanovení trianónskej mierovej zmluvy ani jeden z jej banských závodov nezostal v Maďarsku. Postupne sa všetky závody nostrifikovali. V Rumunsku založila nostrifikovanú spoločnosť PYRIT, societate anonima Romana de Mine v Kluži a AURUM, societate anonima de Mine v Baia Mare. Fojnickú baňu (pri Bakoviči) juhoslovanská vláda sekvestrovala, a závod prestal pracovať.

Namiesto toho sa spoločnosť zúčastnila od roku 1923 podnikania Srbskej banskej a hutnej úč. spoločnosti a prostredníctvom nej sa podieľala na ťažbe Majdanpekských závodov na med' (ktoré boli v majetku belgickej Société ano-nyme des Mines du Cuivre de Majdanpek so sídlom v Lutychu). Prostredníctvom Bratislavskej všeobecnej banky založila Hornouhorská spoločnosť 1. apríla 1924 v Československu nostrifikovanú úč. spol. PYRIT, sírokýzové, železo- a medenorudné bane v Smolníckej Hute (neskoršie so sídlom v Smolníku) s účastinným kapitálom šesť miliónov korún. Táto nová spoločnosť prevzala od Hornouhorskej spoločnosti pyritové bane Laurent a Ferdinand a železorudnú baňu Eugénia v obciach Smolník a Smolnícka Huta.

Čs. nostrifikovaná spoločnosť PYRIT v Smolníku zostala naďalej pod priamym vplyvom budapeštianskej firmy. Pôsobením maďarónsky zameraného prokuristu Edmunda Schonhausera a najmä riaditeľa Júliusa Wicka sabotovala dodávky kýzu a nevyužila tak povojnový nedostatok pyritu v republike. Následkom nedovolených finančných transakcii (prostredníctvom firmy Kleinsworts Sons v Londýne odosielala peniaze utŕžené za vyvezený kýz späť do Budapeští) sa veľmi oslabila a nevydržala už prvý nápor odbytovej krízy po roku 1921. V r. 1922 závod zastavila, a po obnovení prevádzky v roku 1924 jej produkcia natrvalo stagnovala. Značný podiel na stagnácii mala bezpochyby aj vyčerpanosť baní. V roku 1929 definitívne opustila nevyužívanú baňu Eugéniu. 0 konsolidáciu pomerov v podniku sa spoločnosť pokúšala najmä pred prvou svetovou vojnou, kedy sa začalo kutať na niekoľkých miestach po nových náleziskách pyritu (v Heľpe a Veľkej Polome s 30 robotníkmi).

Opis závodu:

Dolovalo sa na Engelbertovej žile, na Novom kýzovom ložisku, na ložisku Leo a v nadložnom a podložnom kýzovom zhluku. Spočiatku sa používali elektrické vŕtačky, od roku 1912 vŕtacie kladivá na stlačený vzduch (FLOTTMANN B). Dvojdielny ťažný vrátok s rýchlosťou 1,2 m za sekundu. Doprava v bani ručná. Baňu odvodňovali dve centrifugálne čerpadlá (výkon 1300 litrov za minútu). Vyťažená hornina sa drvila na otáčavých a čeľusťových bubnoch a triedila sa na sitách. Časť upravených hornín sa drvila na jemno na valcovom drviči.

Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec