Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Montania, banská a hutnícka úč. spol.
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 1.4.2005

Keď Krompašské závody na meď zastavili v auguste 1931 prevádzku, rozvírila sa v slovenskej verejnosti kampaň za vybudovanie medenej huty na Slovensku. Ešte v roku 1931 sa podujal Krajinský úrad v Bratislave na sprostredkovanie možnosti výstavby takej huty, obec Krompachy sľubovala finančnú podporu a Ústredná správa Štátnych banských a hutníckych závodov sa tiež vyslovila za možnosť sprostredkovania pôžičky. Avšak ani majitelia Krompašských závodov na meď, ani štát, ani ktokoľvek iný nechcel sa viazať priamym vlastníctvom baní a úpravní a výstavbou huty. Sociálnodemokratickí funkcionári Banskej revírnej rady pre Slovensko, Ján Bečko a Karol Svetlík, zorganizovali v roku 1933 rozsiahle hnutie za založenie svojpomocnej spoločnosti MONTANIA a postavili sa na čelo zakladacieho výboru. Členmi tohto výboru sa stali i známi O. Kapp, tajomník Slovenského banského revíru, a profesor Imrich Karvaš. Na upisovaní preliminovaného dvojmiliónového kapitálu sa zúčastnili obce, okresy, verejné korporácie a Slovenská krajina (200.000 Kč).

Zakladací výbor MONTANIE ešte pred upísaním celého kapitálu vyjednával s majiteľmi Krompašských závodov na meď. Hoci títo znížili cenu závodov zo šiestich na tri milióny Kč, bolo to pre vznikajúcu spoločnosť i tak mnoho, veď' banské výdavky Krompašských závodov na med' v rokoch 1929 a 1930 činili až 11 miliónov Kč.

V dobe prevzatia závodov skupinou ostravských obchodníkov so starým železom a v čase širokej protestnej akcie za záchranu baní a úpravní zišlo sa 31. marca 1935 zakladajúce valné zhromaždenie akcionárov, ktoré ustanovilo banskú a hutnícku účastinnú spoločnosť MONTANIA s účastinným kapitálom 2,000.000 Kč. Nasledujúceho roku boli schválené stanovy spoločnosti a opravila sa firemná registrácia. Najviac účastín vlastnila Banská revírna rada (3750 kusov za 825.000 Kč), ktorá si potrebný peňažný obnos vypožičala z vlastného sociálneho fondu. Túto dlžobu mala potom splácať v desaťročných čiastkach zo svojich príjmov. Do správnej rady spoločnosti sa dostal jej najhorlivejší propagátor Ján Bečko. Predsedom správnej rady stal sa František Blažek; jedným z členov bol na Slovensku známy inž. Miloš Ursíny z Handlovej.

Účelom založenej spoločnosti MONTANIA malo byť dobývanie k rúd, ich zhutňovanie, výroba chemických produktov a cieľom predovšetkým vybudovanie medenej huty na Slovensku. Stanovený zámer však presahoval kapitálové možnosti spoločnosti.Podarilo sa jej síce získať banské polia v Henclovej, Mníšku a Švedlárí, niekde začala kutať za medenou rudou, ale tým sa jej činnosť končila.

Vtedy na Slovensku kutala i brnenská Zbrojovka a čoskoro došlo k vzájomnej dohode. Vedúci akcionári spoločnosti MONTANIA, poznajúc svoju slabosť a ťarchu banského podnikania a zabezpečujúc si bez rizika aspoň návrat vložených peňazí, odstúpili všetky účastiny brnenskej Zbrojovke. Valné zhromaždenie, konané 6. apríla 1957, tento prevod potvrdilo a schválilo. V správnej rade zostal ešte Ursíny z Handlovej a krátky čas i predseda Banskej revírnej rady Ján Bečko. Spoločnosť MONTANIA zintenzívnila kutaciu činnosť i sledné práce, najmä v Štilbachu (Tichej Vode) a v Starej Vode (obidve v katastri obce Švedlár). Do septembra 1938 však nedosiahla pozitívnejšie výsledky.

Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec