Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Cuproferrum, banská účastinná spoločnosť
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 4.4.2005

V roku 1929 prevzala firma CUPROFERRUM železorudné bane na Železníku, v Nandráži a Licinciach, ako aj železiarne v Chyžnej Vode od spoločnosti Mannesmann-Coburgove banské a hutné závody za 1,500.000 Kč (podľa zmluvy z 27. novembra 1929). Túto tak odrazu sa vynorivšiu spoločnosť založila v októbri 1928 Žilinská úverná banka, vtedy ešte ako Slovenskú účastinnú spoločnosť pre poľnohospodársky priemysel v Žiline s účastinným kapitálom 1,000.000 Kč. Pôvodne sa táto spoločnosť mala venovať spracúvaniu poľnohospodárskych produktov a výrobe alkoholických nápojov.

Dobrá, zdanlivo sa stabilizujúca situácia na medzinárodných trhoch medi zlákala živnostenského senátora Emanuela Trčku k odvážnej špekulácii. Na jeho naliehanie zmenila spoločnosť v januári 1930 svoje stanovy a tým i pôvodné zameranie a ako spoločnosť CUPROFERRUM mienila dobývať, prípadne i zhutňovať slovenskú medenú rudu. Preto zakúpila coburgovské bane a železiarne. Potrebný obnos jej Trčkovou zásluhou požičala Žilinská úverná banka. Tento obnos omnoho prevyšoval základný kapitál spoločnosti.

Hoci zakúpené bane boli v pomerne zachovalom stave, so zariadením železiarne v Chyžnej Vode to vyzeralo horšie. V Chyžnej Vode boli pôvodne dve vysoké pece, ktoré spracúvali rudy zo Železníka, Nandráža a Liciniec. Prevádzku pecí a zlievárne zastavila ešte spoločnosť Coburgových závodov, keď ich výrobnú kvótu poskytla za určitú protihodnotu československému železiarskemu kartelu.

Veľkú časť zariadení potom Coburgove závody ešte pred predajom odmontovali a predali zväčša do starého železa. A tak hneď' od začiatku sa musela spoločnosť CUPROFERRUM vzdať aspoň na čas plánov na ťažbu a zhutňovanie medených rúd. Ceny medi okrem toho začali prudko klesať a na kutacie práce by musela mať spoločnosť oveľa vyšší kapitál. Zotrvala preto pri ťažbe železných rúd. V baniach však bolo ocieľku málo, hnedeľ bol nekvalitný, a po niekoľkých pokusoch o odbyt dobývaných rúd v Maďarsku ťažila sa ruda na sklad.

Aby mohol predsa len nejako splniť svoje túžby po vybudovaní silného medenorudného a hutného podniku, dal sa Trčka zlákať i k podvodným machináciám, ktorých korene siahali až k fingovanej spoločnosti British and Foreign Investement Corporation v Londýne. Tieto akcie sa spájali s ostatnou Trčkovou činnosťou v Žilinskej úvernej banke. Vedomí si nadsadeností a aj v tušení Trčkových nezákonných akcií, vzdávali sa niektorí členovia správnej rady svojich miest. Na jeseň 1931 vyšli podvody najavo, niektorí ľudia boli zatknutí. Trčka, kryjúc sa senátorskou imunitou, zostal uchránený a krátko nato zomrel.

Medzitým sa spoločnosť CUPROFERRUM veľmi zadlžila, v baniach sa prestalo pracovať (veď výkonnejšie a hospodárnejšie vedené banské závody zastavovali prevádzku), spoločnosť zostala dlžná robotníkom i mzdy. Keď' sa i MONTANIA, nemajúc potrebný kapitál, zriekla možnosti prestavať zariadenie v Chyžnej Vode na medenú hutu, bol majetok spoločnosti CUPROFERRUM daný pod zátvor a vymenovaný kurátor. Spoločnosť po nechutných súdnych sporoch likvidovala Legiobanka, ktorá medzičasom prevzala Žilinskú úvernú banku, sa už postarala, aby sa z dlžôb vyrovnali len tie najkrikľavejšie sociálne prípady (časť miezd a príspevok Banskej revírnej rade).

Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec