Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Ostatné podniky v rudnom baníctve na Slovensku
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 7.4.2005

V predchádzajúcich kapitolách sme, pravdaže, neopísali všetky podniky, ktoré sa zúčastnili na exploatácii slovenského rudného bohatstva. V odbore železorudného dolovania spomeňme ešte napríklad Hornosliezsku železiarsku úč. spoločnosť (Oberschle-sische Eisenindustrie A. G.) so železorudnými baňami v Nálepkove, Závadke a na Bindte. Nálepkovskú baňu odkúpil v roku 1928 Mikuláš Ballestrem a v roku 1957 sa dostala do vlastníctva Banskej a hutnej spoločnosti. Hornosliezska spoločnosť bola sesterským podnikom Vereinigte Kônige und Laura Hutte fur Bergbau und Huttenbetrieb, ktorá dobývala krveľovú rudu na Folkmárskej skale (Veľký Folkmár).

Mesto Dobšiná vlastnilo vo svojom chotári baňu Bingarten a s tridsiatimi robotníkmi dobývalo 10.000 až 11.000 ton železnej rudy, ktorú dodávalo najprv vlastnej vysokej peci, po roku 1918 coburgovským hutám a konečne do Ôzdu. Železnú rudu dobývalo krátko po roku 1918 i Gelnické banské ťažiarstvo. O znovu obnovenie dolovania sa pokúšala budapeštianska firma Dr. Liptak a spol., účastinná spoločnosť pre stavebný a banský priemysel;

nepomohol ani nemalý anglický kapitál, podieľajúci sa zároveň aj na maďarských závodoch. Za pomoci tohto kapitálu sa v roku 1921 za asistencie Košickej úvernej banky pokúsil košický advokát O. Jamnický o renováciu slovenských závodov tejto spoločnosti (Jasov a Medzev). Bane však zostali i naďalej opustené a neskoršie (1925) ich prevzala Rimamuránska spoločnosť.

ne, koncernový podnik Moravskej agrárnej a priemyselnej banky. kúpili od Uhorskej kreditnej banky všetky účastiny dobšinskej spoločnosti. V baniach, pravda, už neťažili, využili však podnikovú hydrocentrálu a niektoré zariadenia mienili upraviť na brusíareň dreva pre svoje celulózky. V medenorudných žilách dobšinského revíru dolovala ešte Uhorská montánna účastinná spoločnosť, ktorá však v roku 1919 zastavila prevádzku a jej majetok zhabala medziministerská komisia pre vecnú demobilizáciu. 0 medenorudné dolovanie sa koncom tridsiatych rokov pokúsila Španodolinská medenopriemyselná účastinná spoločnosť v Polkanovej a niektoré ďalšie.

V časoch nedostatku železných rúd, v konjunktúre roku 1957, sa rýchlo rozmohlo dolovanie železnej trosky. Svoju činnosť obnovili predovšetkým staršie troskové závody, napríklad Peter a Pavel zo Švedlára, A. Stadler z Krompách (pracujúci v týchto rokoch pod správou F. Hergetha pre firmu C. T. Petzold a spol.).

V roku 1935 vzniklo ťažiarstvo AUREA, ktoré najsamprv mienilo využívať banské miery Emanuel a Felix v Nechvaliciach (severné Čechy), ale koncom roku 1936 začalo s pokusným ryžovaním na Dunaji, pri Kližskej Nemej.

K všetkým týmto uvádzaným podnikom a závodom sa pripájal dlhý rad firiem, ktoré nikdy neprekročili rámec kutania. Nám však predchádzajúci prehľad postačí; zoznámili sme sa v ňom s najväčšími alebo ináč významnými podnikmi a rudnými závodmi, ktoré využívali rudné bohatstvo Slovenska, vplývali na osudy slovenského rudného baníctva a celého slovenského hospodárstva.

V Dobšinej mala svoje sídlo spoločnosť Dobšinské medeno-rudné závody, ktorá vlastnila baňu Hirschkohlung a zastaralú medenú hutu. K závodom sa pripájala výrobňa na vitriol. V decembri 1920 bol daný podnik pod sekvester. ale krátko nato Slavošovské papierne.

Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec