Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Reštrinkcia banskoštiavnických a hodrušských baní
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 15.5.2005

Z prístupu kompetentných pražských orgánov voči banskoštiavnickému kraju, ľudu a jeho potrebám môžeme predpokladať, že im chýbalo i dokonalé vžitie sa do pomerov baní. Je síce pravda, že citový vzťah mohol v takom prípade viesť ku konzervatizmu a nereálnemu zníženiu možnosti obnovy, na druhej strane však pri striktne postavenej požiadavke odstránenia deficitného hospodárenia na baniach riaditeľstva mohol zintenzívniť úsilie o záchranu bani. Neprajný postup kompetentných pražských orgánov podfarboval nemilosrdný zásah do mestského života Banskej Štiavnice zrušením banskej vysokej školy a neochota zlepšiť zaradenie mesta do slovenského hospodárskeho života výstavbou železnice s normálnym rozchodom.

Hneď na prvé návrhy na reštrinkciu banskoštiavnických a hodrušských baní reagovali obyvatelia mesta i celého kraja veľmi prudko. Väčšinou však, žiaľ, argumentovali bez potrebného vecného, objektívneho posúdenia celej situácie. Tu sa vynárala potreba rozsiahleho geologického prieskumu, ktorý mohli vykonávať len v baniach zamestnaní kvalifikovaní odborníci. Po odbornej a vecnej stránke najserióznejšie protesty proti zamýšľanému programu podala spomínaná skupina, pozostávajúca z miestnych znalcov, zástupcov mesta Banskej Štiavnice a iných činiteľov, vedená vtedajším hlavným slúžnym Ivanom Čičmancom.

Memorandum tejto skupiny v zásade nesúhlasilo s prípadným zrušením alebo silným obmedzením prevádzky v baniach, úpravniach a hute. Memorandum sa veľmi dôkladne zaoberalo položením jednotlivých baní a odborná úroveň charakteristiky ich pomerov sa v podstate nelíšila od odborných posudkov štátnych znalcov. Pravda, autori memoranda nemali prístup do baní a vecný styk so zamestnancami závodov (inžiniermi) im bol zakázaný. Tým sa ich údaje a hodnotenia skresľovali.

Memorandum, odhliadnuc od politických súvislostí a dôsledkov, hoci si ich autori uvedomovali, dôvodilo tým, že baníctvo je v určitom zmysle osobitným výrobným odvetvím; poskytuje zárobok ostatným priemyselným odvetviam, obchodu, doprave (železnici a povozníkom) a iným živnostiam, takže na jednej strane vykázaný deficit sa na druhej strane v inej forme vracia statnej pokladnici; argumentovalo i významom baní v prípade vojny (v mieri štát kovy nakupovať môže, vo vojne nie). Polemizovalo s názorom, že za Uhorska sa o likvidácii či reštrinkciihovorilo; memorandum poukazovalo na zatopenie Schopferovej štôlne, ktorá bola už vtedy známa ako baňa s najbohatšími výskytmi.

Za uhorskej správy sa veľmi často menilo vedenie závodu (a československá správa v tejto tradícii pokračovala), pri každej zmene nové vedenie zanedbalo plánované a začaté práce predchádzajúcej správy. Takýmto spôsobom sa nikdy nemohol docieliť hospodársky úspech. Pritom by sa dali dosiahnuť, ako sa v memorande hovorilo, aktívne výsledky, pretože pokles výrobných nákladov bol rýchlejší než pokles cien kovov. K tomu by však bolo treba riadne preskúmať všetky časti baní, pripraviť si dostatok dobývateľných partií a nepriamo pomôcť zvýšiť kovový obsah hospodárnejšou prevádzkou a využitím všetkých k dispozícii stojacich prostriedkov a rudných zásob na povrchu. Na základe vlastných výpočtov a vylíčenia pomerov r baní dospeli autori memoranda k názoru, že pozitívny výsledok sa môže očakávať len v tom prípade, keď sa celá výroba zmodernizuje, na čelo vedenia podniku sa vymenuje definitívny vedúci a jemu podriadení ambiciózni odborníci. Základnou zložkou modernizácie podniku malo byť vyrovnanie dodávok energie a modernizácia úpravní.

Na žiadosť Ivana Čičmanca sa o memorande jednalo na Ministerstve verejných prác v Prahe (14. decembra 1922). Čičmanec, uznávajúc ťažké položenie baní a podniku žiadal, aby reštrinkcia nebola uskutočnená v takom veľkom rozsahu vzhľadorn na národohospodársky význam baní a ďalšie životné podmienky mesta. Deputácia mesta Banskej Štiavnice žiadala, aby Ústredná správa Štátnych banských a hutníckych závodov podporovala kroky mesta aj za vybudovanie normálnej železnice do Hronskej Breznice a do Nemiec a za vybudovanie hydrocentrály na Hrone.

Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec