Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Kvalita slovenských železných rúd
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 13.6.2006

Kvalita slovenských železných rúd

Vysoké pece potrebovali rudy určitého zloženia a obsahu železa (aspoň 50 % železa v rude, í keď sa za určitých okolností vsádzali aj rudy s nižším obsahom). Slovenské železné rudy obsahovali priemerne do 34 % železa. Len zriedkakedy a zriedkakde sa dosiahol vyšší podiel. Najnižšia hranica obsahu železa v slovenských rudách sa pohybovala nad 30 percentami, pod touto medzou sa už dobývanie rúd nevyplácalo.

Svojou kovnatosťou sa slovenské železné rudy zaraďovali medzi rudy horšej alebo menej vhodnej kvality. Dovážaná švédskaruda obsahovala priemerne až 65 o/o, sovietska (krivorožská) 50 až 60 %, juhoslovanská (priedorská) 50 až 55 % a rakúska pražená až 50 % železa.

Nepriaznivý bol pomer jednotlivých kovov, obsiahnutých v slovenských železných rudách. Súčasne so vzrastajúcimi nárokmi na akosť železiarskych výrobkov neprestajne klesala hranica dovoleného maximálneho obsahu medi v rudách. 0 2 % medi v slovenských železných rudách presahovali už túto dovolenú hranicu. Približne taký obsah medi sa vtedy pripúšťal pri výrobe zlievárenského železa, a práve pre tieto účely sa slovenské železné rudy nedali používať pre vyšší obsah mangánu (až do 3 % v priemere) a stopy fosforu, pričom zasa na výrobu fosfornatého železa bolo tohto fosforu primálo.

Medzi najškodlivejšie prímesky slovenských železných rúd patrila síra. V rudách dobývaných v štátnych baniach v Rožňave bývalo v surovom stave priemerne 0,36 % síry, po pražení asi 0,30 %, v Štítniku až 0,8 % síry (priemerne z rokov 1913—1918). Železnícky hnedeľ obsahoval 0,07 až 0,08 % síry, ocieľok však až 1,5 %. Pomery v ostatných závodoch neboli oveľa lepšie. Nad 0,05 % spôsobovala síra takzvaný červený zlom, preto sa pri použití takej rudy muselo do vysokej pece pridávať väčšie množstvo vápenca, aby síra prešla do trosky. Tým sa výroba, pochopiteľne, zdražovala. Aby zvyšky síry nepriaznivo neovplyvňovali kvalitu ocele a oceľových výrobkov, musela sa týmto rudám prispôsobiť i technológia výroby ocele.

Nemenej negatívny vplyv na spracúvanie, teda i na odber 1 slovenských železných rúd, mal veľký podiel kremeňa v surovej rude. Železorudnými ložiskami prestupovali silnejšie žily kremeňa, alebo bol votkaný tenkými plátikmi v rudných žilách, či dokonca v rude rozptýlený. Kremeň tak tvoril v rude nerozpustný zvyšok, pre ktorý sa pri zhutňovaní musela vo vysokej peci opäť zvýšiť prísada vápenca a použiť viacej koksu.

Následky nepriaznivého zloženia slovenských rúd zasahovali hlboko do pomerov tohto banského odboru. Napríklad vo Veľkej Británii mohli v časoch vojnového nedostatku rúd spracúvať vysoké pece železné rudy s obsahom len 25-27 % železa, pretožeobsahovali vápenec a neboli inak znečistené. Keď však kovnatosť našich rúd klesla pod 33 % železa, mala už väčšina rúd toľko kremeňa, že zhutnenie by bolo v každom prípade nehospodárne. V Anglicku sa na tonu vyrobeného surového železa spotrebovalo po vojne 1175 kg koksu, zatiaľ čo v peciach ostravsko - karvinského revíru i v dôsledku používania menej kvalitných rúd až 1400 kg koksu. Vyššiu spotrebu koksu, ktorá v zhutňovacom procese výroby železa bola jednou z najdôležitejších položiek, zapríčiňovali tiež omnoho kyslejšie rudy. Priemerný obsah kremeňa v pražených rudách sa pohyboval medzí 10—15 %, bolí však aj rudy s vyšším podielom (rožňavský pražený ocieľok v rokoch 1913 - 1918 mal priemerne 17,8 % kremeňa, štítnický 18,18%).

Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec