Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Snahy o paralyzovanie škodlivých účinkov menej kvalitných železných rúd 1. časť
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 18.7.2006

Snahy o paralyzovanie škodlivých účinkov menej kvalitných železných rúd

Snaha o zvýšenie koncentrácie železa v rudách a o odstránenie najväčšieho množstva nežiadúcich prímeskov viedla podnikateľov k zavádzaniu nových pracovných a výrobných metód v dokončovacích, zošľachťovacích a pomocných prácach. Zavádzanie nových metód záviselo od finančnej situácie jednotlivých podnikov, od bansko - technických podmienok ťažby i osobitostí železných rúd. V niektorých banských závodoch sa prísne dbalo, aby ruda vychádzala z bane čo najčistejšia. Preto ju museli baníci triediť priamo na pracovisku, pričom odstraňovali z rudy kremeň a oddelene nalámané kazové plásty (napríklad v štátnom banskom závode na Železníku, v rimamuránskom závode v Rožňave a pod.). Treba sa len pozastaviť nad tým, že sa tento spôsob viac nevyužíval; v európskych baniach bol pravidelným úkazom. Na zvýšenie akosti dobývaných železných rúd vplývali aj v niektorých závodoch zavedené takzvané akostné prémie (Markušovce, Rudňany).

Hlavným a najúčinnejším spôsobom skvalitňovania slovenských železných rúd bola však úprava na povrchu, ktorá sa robila temer vo všetkých banských závodoch. Úprava rudy takistozávisela od zloženia rúd. Niekde sa preberala ručne na pohyblivom páse pri použití prevažne ženských pracovných síl, ktorých bolo dosť a boli lacnejšie. Elektromagnetický spôsob triedenia rúd a vyčleňovanie nekovových prímeskov sa používal vo vyspelejších závodoch (napríklad oba závody Banskej a hutnej spoločnosti). Najvýkonnejšia bola úprava mokrou cestou za pomoci rôznych prísad — flotácia. Pri tomto druhu vylučovania, najmä kremičitých prímeskov sa ruda ešte aj drvila, a potom triedila podľa veľkosti zrna. Kremeň z rudy väčšieho zrna sa obyčajne vyberal ručne, pri menšom zrne na špeciálnom strojovom zariadení (odsadné prístroje, splávky). Takto upravená ruda sa dodávala pražiarňam. Flotáciu používali predovšetkým závody Rimamuránskej spoločnosti a štátne bane.

Napriek tomu, že úpravou železných rúd, prispôsobením vysokopecného zariadenia a technológie sa čiastočne paralyzoval nežiadúci vplyv menej kvalitných rúd, potrebovali vysoké pece nielen vo Vítkoviciach a Třinci, ale aj v Ozde a Tisovci čistejšiu rudu s ešte vyšším obsahom železa. Preto sa od banských závodov energicky žiadalo, aby produkovali rudu kvalitnejšiu.Závodné správy vo vlastnom záujme robili v medziach určených prosperitou materských podnikov také opatrenia, aby sa maximálne priblížili požiadavkám vysokých peci. Na to využívali staré a stavali nové úpravárenské zariadenia.

Účinnejším prostriedkom na zvýšenie úžitkovej kovnatosti rúd bolo praženie. V pražiacich peciach, bez ktorých sa nijaký významnejší banský podnik neobišiel, sa pri vysokých teplotách odstraňovala časť znečisťujúcich kovov a škodlivých nečistôt Pražením sa nahradzovala časť zhutňovacieho procesu, ktorému sa vychádzalo v ústrety zvýšením kovnatosti rúd. Pri pražení sa strácalo až 30 % váhy rudy, čo pri veľkých dopravných vzdialenostiach bolo rudným í vysokopecným závodom veľmi vhod. Zatiaľ čo u upravovaných rúd sa zvyšovala kovnatosť až na 38 %, pražené rudy obsahovali okolo 50 % železa a viac ako 3 % mangánu.Tým sa slovenské rudy priblížili žiadanej úrovni.

Ale akosť dovážaných rúd, hlavne tých, ktoré slovenským železným rudám pre svoju podobnosť najviac konkurovali, juhoslovanských a rakúskych (v ČSR a v Maďarsku), sa postupne zlepšovala; pre udržanie dôležitého československého trhu zasielali juhoslovanské a rakúske ťažiarske spoločnosti do Československa bohatšiu rudu. Pritom stredoeurópsky trh železných rúd vykazoval stále viac ponúk. Popri snahe železiarskych podnikov využiť vlastné surovinové zdroje jestvoval isteže ešte rad nárokov, ktoré kládli na banských producentov. Zvyšovanie nárokov sa výrobné závody snažili vyvážiť zvýšeným úsilím o skvalitnenie rúd. Skvalitňovanie sa potom odrazilo najmä vo zvyšovaní obsahu úžitkových kovov, ktoré sa po celé konjunkturálne obdobie udržalo na vzostupnej línii.

Nesmieme pravdaže, myslieť, že tendenciu zvyšovania obsahu úžitkových kovov zachovávali po celé obdobie všetky slovenské železorudné závody. Boli bane, ktoré by sme mohli ozna-čiť ako úpadkové, kde napriek vynaloženému úsiliu tento obsah klesal (napríklad neskoršie zastavený Štítnik, Rákoš a iné), hoci sa kovnatosť dobývaných rúd v porovnaní s predvojnovými alebo vojnovými rokmi zvýšila. Ani v iných baniach, hlavne menších, nebol pohyb kovnatosti pravidelný. Ako príklad môže poslúžiť opäť štátny banský závod na Železníku.

Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec