Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

7 banskoštiavnických dominánt - Areál bývalej banskej a lesníckej akadémie
zdroj: Banská Štiavnica 7x7, E.Bujnová, I.Chovanová, Ľ.Lužina, J.Roháč, I.Roháčová, M.Šimkovic, 2003
pridané: 15.12.2006

V polovici 18. storočia bola stredoslovenská banská oblasť, najmä Banská Štiavnica, centrom najvyspelejšej baníckej a hutníckej techniky v Európe. Utvorili sa tu ideálne podmienky na pôsobenie odborného školstva zameraného na technické vedy, ktoré súvisia s týmito odvetviami. Roku 1763 vznikla v Banskej Štiavnici prvá vysoká škola technického zamerania na svete, od roku 1770 Banská akadémia, ktorá sa roku 1824 zlúčila aj s dovtedy samostatným Lesníckym inštitútom a stala sa Banskou a lesníckou akadémiou. Vznik akadémie znamenal bane, huty, mincovne, lesy a odborné školstvo v celej stredoslovenskej banskej oblasti malú revolúciu v dejinách mesta.

Prítomnosťou študentov z celej Európy omladlo a priťahovalo invenčných technikov a vedcov, ktorí tu pôsobili ako profesori. Akadémia najskôr využívala niekoľko dodatočne prispôsobených starších meštianskych domov v centre mesta. Ako narastalo renomé školy, silnela aj ambícia postaviť pre ňu dôstojné a účelné sídlo. A tak na prelome 19. a 20. storočia uprostred Botanickej záhrady (bližšie v časti 7 banskoštiavnických vychádzok) postavili tri monumentálne budovy v neorenesančnom slohu w. V budove na Akademickej ulici č. 12 boli na tie časy moderne zariadené laboratóriá.

Budova v severnej časti areálu slúžila potrebám baníckej a hutníckej fakulty. Budova na Akademickej ulici 16, ktorá bola postavená ako prvá už roku 1892, slúžila lesníckej fakulte akadémie. Budovy majú prísne symetrickú architektonickú kompozíciu s náročnou štukovou výzdobou fasád aj interiérov. Ich palácová veľkorysosť, vzdušnosť, presvetlenie a vkusná výzdoba harmonicky spájajú účelnosť s kvalitným architektonickým riešením v duchu vtedajšieho vkusu.

Po presídlení akadémie roku 1919 do Šopronu budovy aj ďalej slúžili školským účelom ako sídla stredných odborných, v posledných rokoch aj vysokých škôl. Areál si podnes zachoval špecifický akademický genius loci. V týchto miestach sa kedysi rozkladala mestská časť Steingrube, v ktorej tradične bývali banskí akademici. Tí si veľmi zakladali na akademickej slobode a pokusy mestských hajdúchov skrotiť ich bujné zábavy sa spravidla končili bitkou, neraz s krvavými následkami.

Banská Štiavnica 7x7, E.Bujnová, I.Chovanová, Ľ.Lužina, J.Roháč, I.Roháčová, M.Šimkovic, 2003