Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

7 významných banskoštiavničanov - Samuel Mikovíny
zdroj: Banská Štiavnica 7x7, E.Bujnová, I.Chovanová, Ľ.Lužina, J.Roháč, I.Roháčová, M.Šimkovic, 2003
pridané: 20.1.2007

Skromná pamätná tabuľa na dome č. 10 na ulici Andreja Kmeťa o informuje, že v tomto dome vyučoval svojich žiakov matematik a kartograf Samuel Mikovíni. Pripomínajú ho však aj dôkladné mapy a výstižné ilustrácie, ktorých bol tvorcom. Najznámejšie sú tie, ktoré vytvoril do priekopníckeho vlastivedného diela polyhistora Mateja Bela Notitia Hungariae novae historico-geographica. Samuel Mikovíni pochádzal z Cinobane-Turíčok (*1686). Najskôr sa v Norimbergu vyučil za rytca, potom študoval matematiku v Altdorfe a Jene, kartografiu vo Viedni.

Do Banskej Štiavnice prišiel ako takmer päťdesiatročný muž s povesťou všestranného vzdelanca a autoritou vynikajúceho matematika. Ako kartograf vytvoril a uplatňoval vlastnú kartografickú metódu. Bol to však aj typický technik, muž praxe a dobrý organizátor. Ukázalo sa to najmä v čase, keď projektoval hrádze a viedol vodohospodárske regulácie na Dunaji a Váhu. Panovníčka Mária Terézia mu zverila spracovanie plánov nového kráľovského paláca v Budíne. V Banskej Štiavnici najskôr kreslil mapy a plány pre potreby banskej komory a roku 1735 založil Banícku školu, prvú vyššiu technickú školu na Slovensku. Vyučoval na nej matematiku, fyziku a banské meračstvo.

Veľký dôraz kládol na to, aby jeho žiaci, banskí praktikanti, mali možnosť vedomosti si overovať v praxi. Pokračoval v zhotovovaní banských máp, zdokonalil metodiku banského meračstva, pomáhal pri projektovaní a výstavbe banských technických zariadení a systému vodných nádrží. Samuel Mikovíni aj neskôr, ako inžinier banskej komory, spolupracoval na rozličných najmä vodohospodárskych projektoch. Zomrel roku 1750, pri návrate do Banskej Štiavnice z meračských prác pri Trenčíne. Málokto vie, že bol členom Pruskej akadémie vied v Berlíne a že Maďarská banská a hutnícka spoločnosť od roku 1950 udeľovala medailu nesúcu jeho meno. vádzala k nižšie položeným šachtám a poháňala vodné kolesá čerpacích zariadení.

Potom sa ešte využívala pri úprave rudy. Za Rákociho povstania boli bane odsúdené na zánik – ich hlbšie časti zaliala voda. Povstalecký generál Berčéni chcel dokonca zničiť aj povrchové zariadenia na Vindšachte (dnešné Štiavnické Bane). Hell ho však presvedčil, že je schopný pomocou svojich čerpacích strojov zatopené časti baní opäť odvodniť a obnoviť ťažbu. Keď neskôr zasa Dvorská komora vo Viedni rozhodla, že sa do záchrany štiavnických baní už nebude investovať, Hellovi sa podarilo získať pre svoj plán odvodňovania samého panovníka a vydobyť ďalšiu podporu. Oplatila sa – Hellove technické zdokonalenia ušetrili banskej komore niekoľkostotisíc florénov ročne.

Banská Štiavnica 7x7, E.Bujnová, I.Chovanová, Ľ.Lužina, J.Roháč, I.Roháčová, M.Šimkovic, 2003