Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Závislosť ťažby mangánovej rudy od prosperity oceliarní
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 13.3.2007

Pomer československého mangánorudného dolovania k spracujúcim odvetviam železiarskeho a oceliarskeho priemyslu bol jednoduchší než pri ťažbe železných rúd. Chvaletickú mangánorudnú baňu v Čechách vlastnila Pražská železiarska spoločnosť, banský závod v Kišovciach bol vlastníctvom Vítkovického ťažiarstva a baňu v Švábovciach roku 1924 uviedla do prevádzky Banská a hutná spoločnosť. Tieto tri podniky, najväčšie svojho druhu v Československu, bezvýhradne ovládali celú mangánorudnú produkciu v republike. Prosperita troch najväčších železiarskych a oceliarskych producentov Československa, ich odbytové a výrobné položenie muselo bez akýchkoľvek pochýb určovať rozsah ťažby mangánovej rudy nielen na Slovensku, ale aj v celom Československu. Ťažba mangánovej rudy v Kišovciach sa udržiavala na rovnakej úrovni, pretože vítkovické železiarne sa viac orientovali na dovoz rúd . zo zahraničia. Dobývanie mangánovej rudy v Švábovciach bolo progresívnejšie a zodpovedalo vzostupu výroby v závodoch Banskej a hutnej spoločnosti; v roku 1925 sa v jej oceliarňach vyrobilo 263300 ton íngotov a v roku 1929 už 506.000 ton.

Na rozdiel od železnej rudy sa mangánová ruda prakticky nevyvážala. Neprichádzala teda na trh, iba vo vnútri podnikov (a niekedy i medzi podnikmi, najmä Vítkovicami- a Třincom) sa ruda ponúkaná dcérskymi závodmi hodnotila podľa ponúk na medzinárodnom trhu. Naproti tomu mangánová ruda sa dovážala. Podiel zahraničnej rudy na spotrebe československých závodov stále rástol (a v skutočnosti bol ešte vyšší, pretože zahraničná ruda obsahovala viac žiadaných kovov). Rast dovozu v krízových rokoch 1930 a 1931 spôsobovala zvyšujúca sa spotreba mangánu pri výrobe železa a ocele (najmä pri výrobe feromangánu) a jej zvýhodnenie 'pred domácou spotrebou poklesom jej ceny. Zatiaľ čo v roku 1929 tona mangánovej rudy privezenej do ČSR stála v priemere 370 Kč a v roku 1930 394 Kč, v roku 1933 poklesla na 192 Kč (v roku 1934 249 Kč a v roku 1935 na 275 Kč). Krátkozraké zameranie sa na tieto produkčné zložky viedlo k nahromadeniu veľkých zásob rudy pri baniach i hutách, takže oceliarski producenti od roku 1931 ponuky mangánovej rudy už odmietali. V roku 1932 zastavili temer úplne dovoz mangánovej rudy: do ČSR sa doviezlo len 252 ton rudy oproti 72.600 v predchádzajúcom roku (v roku 1929 277.400 ton a v roku 1935 544.400 ton).

Ťažkosti nastali aj s uskutočnením niektorých kompenzačných obchodov so Sovietskym zväzom. Úpadok dovozu sprevádzali a podporovali i devízové a dopravné prekážky. Zredukovanú potrebu rudy mohli podniky nahradiť z vlastných zásob v hutách a oceliarňach. Katastrofálne utrpela produkcia práve slovenských baní. Ťažba rudy v porovnaní s rokom 1930 poklesla v roku 1932 na 25,9 % a v roku 1933 dokonca až na 8,6 %.

Vo výrobných pomeroch ťažby mangánovej rudy sa odrazili všetky hlavné znaky hamovania slovenskej rudnej produkcie; len mimoriadne zvýšenie výroby špeciálnych výrobkov v konjunkturálnych rokoch, ku ktorej sa ruda používala, udržiavalo pomerne rovnakú úroveň ťažby. Pre roky hospodárskej krízy to samozrejme nestačilo.

Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec