Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Brzdenie ťažby komplexných rúd s obsahom drahých a farebných kovov
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 12.4.2007

Vieme, že celú slovenskú produkciu komplexných rúd s obsahom drahých a farebných kovov (Banská Štiavnica a Kremnica) ovládal podnik Štátne banské a hutnícke závody. Keď berieme do úvahy celkové vlastnícke pomery v slovenskom rudnom baníctve a dôsledky, ktoré z toho vyplývali, musíme konštatovať, že v štátnom vlastníctve spočívala do určitej miery prednosť dolovania týchto rúd. Štát bol podnikateľom, ktorý disponoval veľkým pohotovým kapitálom, finančnými rezerva-mi a mohol dlhší čas udržiavať prevádzku i v závodoch naprosto nerentabilných, keď sa aspoň perspektívne ukazovala nádej na zlepšenie výrobných a odbytových pomerov. Bol to mimoriadny záujem štátu o dobývanie týchto rúd, o získanie ich kovov (zla-ta. striebra. olova a zinku predovšetkým). ako aj osobitné po-stavenie štátneho podniku v kapitalistickom hospodárstve prvej republiky. ktoré dovolili a primäli ho prekonať obrovské ťaž-kosti, vyskytujúce sa hneď od počiatku pri dobývaní týchto rúd.

Po začatí ťažby v rokoch 1929—1930 sa produkcia v závodoch oboch banských riaditeľstiev rýchlo zvyšovala: ťažba v Banskej Štiavnici vzrástla roku 1952 oproti roku 1929 viac ako o 280 % a v Kremnici viac ako o 240%. Temer celé vyťažené množstvo rúd sa upravovalo. ale získané koncentráty zostávali spočiatku ležať na sklade. V roku 1950 sa v týchto závodoch skladovalo 544 ton zlatých. 676 ton strieborných, 298 ton olovených a 595 ton zinkových koncentrátov, avšak nasledujúceho roku 1951 už 1492 ton zlatých, 774 ton strieborných. 1158 ton olovených a 1187 ton zinkových koncentrátov.

Len pochopiteľná snaha čím skôr znížiť vysoké pasívum hos-podárenía Štátnych banských a hutníckych závodov ako celku prinútila ústrednú správu Í riaditeľstvá v Banskej Štiavnici a Kremnici začať dobývať rudu. Disproporcie vyvolali iné okolnosti: pri uvedení baní do prevádzky sa rátalo s predajom vyrobených koncentrátov aspoň dovtedy, kým sa budú môcť dorábať vo vlastných hutách. Zvýšená ponuka a pokles cien striebra, olova a zinku bránili odpredaju a značne ho znížili. Preto sa rýchlo dokončovali práce na rekonštrukcii huty v Banskej Štiavnici, do prevádzky sa uviedla provizórna taviareň v Kremnici a v roku 1955 elektrolýza na rozlučovanie zlatostrieborných koncentrátov.

Zlatostriebro sa do tej doby rozlučovalo prostredníctvom pražskej firmy Jána Sudu v závodoch Allgemeine Gold- und Silberscheideanstalt v Pforzenheimu v Nemecku. Striebro sa dodávalo podobne ako zlato kremnickej mincovni, alebo sa vozílo (obzvlášť z Banskej Štiavnice) do príbramského skladu, odkiaľ sa distribuovalo odberateľom. Olovo sa odpredávalo hlavne na Slovensku, dopyt bol uspokojivý a rástol i podiel tuzemského olova na slovenskej spotrebe. Pretože však potreba omnoho prevyšovala banskoštiavnickú produkciu, dovážalo sa na Slovensko olovo z blízkych poľských hút. Poľská ponuka ovplyvňovala slovenský trh olova, hlavne pokiaľ sa týka jeho ceny. Zinkové koncentráty z Banskej Štiavnice, podobne í koncentráty z Příbrami, sa vyvážali do cudziny (najmä do Poľska) kompenzáciou za hutný zinok.

Napriek tomu, že zinku a olova, ale aj striebra (podobne ako medi) bol v spotrebných priemyselných odvetviach vždy nedostatok, klesala už v konjunkturálnych rokoch ich cena. Pokles cien pri trvalo vzrastajúcej tendencii rozsahu produkcie týchto kovov v svetovom meradle spôsobili okrem všeobecných príčin zákonitej nadvýroby špekulatívne akcie medzinárodných kartelov a syndikátov.

Na jednej strane sa tieto organizácie snažili využiť konjunktúru, veľký dopyt starých i novo vznikajúcich priemyselných odborov a dosiahnuť najvyšší výrobný efekt; preto vrhali na trh veľké množstvo zinku, olova i striebra. Široké zavádzanie novej ťažobnej í hutníckej techniky v hlavných produkčných centrách pomáhalo na druhej strane získať čoraz väčší okruh zákazníkov znižovaním cien. Pohyb cien týchto kovov v období 1927 - 1932 v porovnaní s rokom 1915 (podľa londýnskeho kurzu) bol nasledovný.Najvyššia povojnová cena striebra bola v roku 1920 (89,5 penny za unciu). To bola, pravda, cena vyvolaná infláciou, ale predsa sa udržala až do roku 1927 na výške 40 až 41 penny.

Rekonštrukčná činnosť v Banskej Štiavnici bola týmto cenovým vývinom priaznivo ovplyvnená. Pri poklese cien to bolo naopak.Podnety k poklesu cien striebra bolí rôzne: v Indii sa zaviedla zlatá valuta. čím sa na trh dostalo asi 1,500.000 kg striebra; v Anglicku a Francúzsku sa stiahli z obehu strieborné mince (spolu okolo 500.000 kg striebra); konsolidovanie vnútorných pomerov v Číne sa prejavilo v upevnení tamojšej meny a v postupnom prechode na používanie zlatej meny v zahraničných platbách. V roku 1929 sa pokles cien urýchlil a za necelý polrok poklesla jeho cena o 18 %. Cenový úpadok sa zastavil až v marci 1931 (300 Kč za kilogram). Nezadržateľný rast zásob kovov podporovala Činnosť niektorých medzinárodných odbytových združení producentov, ktoré sa zadržaním tovaru snažili vyvolať zvýšený dopyt. a tým aj rast cien. Koncom roku bolo vo svete asi 230.000 ton olova, ktoré ležalo na skladoch. Toto množstvo sa do konca roku 1932 zvýšilo na 465.000 ton; zásoby zinku sa v týchto rokoch zvýšili zo 145.000 na 257.000 ton.

Popri hutníckej produkcii olova, zinku a striebra postihol pokles cien aj ťažbu rúd s obsahom týchto kovov. Ceny olova v Československu poklesli napríklad oproti roku 1926 v roku 1933 o 448 Kč za metrický cent, čo pri výrobe 4000 ton ročne predstavovalo krátenie príjmov o viac ako 17 miliónov korún. Vzhľadom na to, Že cena ponúkaných slovenských produktov sa musela znížiť až k hladine výrobných cien, čoskoro sa strácali výhľady uhradiť v blízkej budúcnosti straty z minulých rokov. Len vďaka predchádzajúcim investíciam, technickému vybaveniu úpravní a hút, ktoré bolo možné rozvíjať, vďaka zracionalizovaniu organizácie výroby i odbytu zamedzilo sa na-prostému úpadku a prípadnému zatvoreniu baní; Štátne závody v Banskej Štiavnici a Kremnici mohli, hoci veľmi pomaly, zlepšovať mnoho rokov vedené deficitné hospodárenie.

Ceny zlata zostávali približne na rovnakej úrovni, zahraničné pomery neovplyvňovali natoľko vnútorný trh; stabilitu ťažby a hutníckej výroby udržiaval aj zlatý podklad Československej meny.

Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec