Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Pomery pri ťažbe železného kýzu
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 30.4.2007

Závislé položenie ťažby železného kýzu sa prejavilo v obidvoch skúmaných reláciách, vo vzťahu k spotrebným priemyselným odvetviam i k situácii na medzinárodných trhoch. Zo železného kyzu sa získavala, ako vieme, predovšetkým síra a výpalky, ktoré sa spotrebúvali v železných hutách. Najväčším odberateľom kýzov boli preto celulózky a papierne, chemické továrne na výrobu kyseliny sírovej, umelých hnojí^, modrej skalice a výbušnín. Z týchto odvetví najviac smolníckeho kýzu kupoval Spolok pre chemickú a hutnícku výrobu pre svoju koncernovú chemickú továreň v Žiline; veľa kýzu odoberali aj celulózky v Gemerskej Hôrke a Ružomberku.

Československým spotrebiteľom kýzov a kýzových výpalkov stála k dispozícii rozsiahla zahraničná ponuka. Najkvalitnejšie a relatívne najlacnejšie kýzy ponúkali španielske, talianske, ale i nemecké podniky; kýzové výpalky ponúkali hlavne z Nemecka, Švédska a Maďarska. Táto ponuka mnohonásobne prevyšovala tak produkciu, ako aj výrobnú kapacitu jediného československého pyritového podniku. Smolnícky závod mohol bez väčších investícií, ktoré si beztoho nemohol dovoliť, vyrobiť maximálne 30.000 ton pyritu, ťažil však priemerne 20.000 ton. Pritom sa neprestajne hovorilo o postupnom vyčerpávaní smolníckeho ložiska.

Spoločnosť PYRIT bola teda v Československu len jedným z trhových partnerov, a to ešte najslabším. Okrem toho sa kýzy a kýzové výpalky dovážali do Československa bez colného zaťaženia ako väčšina rudných surovín. Na domácu výrobu bola však uvalená zákonná daň z obratu a iné platobné povinnosti. Mohutný tlak zahraničných kýzov spolu s inými činiteľmi pri-vodil nevyhnutne trvalú stagnáciu smolníckej ťažby. Dobývaný pyrit sa dokonca napriek značnému odbytu v Československu všetok nepredal a jeho zásoby sa v bani do roku 1951 neprestajne zväčšovali. Grafické porovnanie kriviek výroby, skladu a dovozu kýzov a ich výpalkov dostatočne ilustruje závislé postavenie a z toho vyplývajúce pomery smolníckych pyritových baní: V dôsledku nadbytku dobrých kýzov na medzinárodnom trhu klesli počas krízy ich ceny; pokles v domácej výrobe, podobne ako pri niektorých iných rudách, sa odrazil v obmedzovaní výroby, pretože závod nemohol dlhšie predávať za prinízke ceny, ktoré hraničili s cenami výrobnými.

Počas hospodárskej krízy, najmä však v roku 1932 dovoz za-hraničných kýzov prudko poklesol, ani nie tak pre zníženú potrebu kýzov u nás, ako skôr pre ťažkosti v obstarávaní za-hraničných platobných prostriedkov. Hlavne z toho dôvodu nedošlo k zastaveniu alebo podstatnému obmedzeniu smolníckej výroby. Rok 1932 bol zároveň rokom širokej kampane, vyvolanej podnikom a Banskou revírnou radou za zaradenie zahraničného pyritu do devízového pokračovania.229 Kampaň, hoci sa nestretla s úspechom, poslúžila aspoň na to, aby sa československí konzumenti pyritu viac a dôkladnejšie oboznámili so slovenským kýzom, a primäla ich k praktickým skúškam použitia slovenské-ho pyritu vo vlastnej výrobe. A konečne, zvýšený záujem Ministerstva národnej obrany i tovární na výrobu výbušnín podporil stabilitu ťažby smolníckeho pyritu a odvrátil podnik od úpadku.

Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec