Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Zhrnutie niektorých najdôležitejších závislosti slovenského rudného baníctva do roku 1935
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 3.5.2007

Závislosti slovenského rudného baníctva i ťažby železného kýzu majú, pravdaže, ešte širšie rozmery; záujmy baníctva i jeho potreby sa prepletali so stredoeurópskymi hospodárskymi pomermi tak zložito, že nie vždy možno celkom presne určiť, čo mu prospievalo a čo mu škodilo, čo bolo vedomé poškodzovanie jeho záujmov a čo nutnosťou a dôsledkom nevyhnutných zákonitostí kapitalistického hospodárstva. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že slovenská ťažba nestačila kryť domácu potrebu rúd a kovov, a preto ako celok závisela od pomerov na zahraničných trhoch. Antimónová ruda túto potrebu síce kryť mohla, ba dokonca prebytok sa mohol vyvážať, ale zasa iné okolnosti — najmä dopravné tarify — zvýhodnili dovoz čínskeho antimónu. Ortuť postupne pokrývala československú spotrebu, ale bola to ortuť z Rudnian, a nie z Merníka.

V niekoľkých pohľadoch sme sa chceli pozrieť na najvýraznejšie rysy závislostí slovenského rudného baníctva od vlastníckych pomerov, položenia odberateľských priemyselných odvetví, hutného spracovania v iných podnikoch a od pomerov na medzinárodných trhoch. Poukázali sme na tie problémy, ktoré pri jednotlivých rudách a pyrite vystupujú najviac do popredia.

Najvýznamnejšie rudné závody na Slovensku boli súčasťou veľkých podnikov a ich koncernov. Ich vzájomný vzťah je charakterizovaný tým, že tvorili rezervnú surovinovú základňu, z ktorej materské podniky čerpali v dobách konjunktúry nedostávajúcu sa surovinu. Osud týchto závodov bol spätý s úrovňou výroby a odbytu materských podnikov; pri zhoršovaní ich položenia sa ťažba obmedzovala, alebo celkom zastavovala. Naj-viac to pocítila ťažba medenej rudy a najväčšie škody spôsobila táto závislosť v železorudnom dolovaní. Ťažba i hutnícke spracovanie antimónovej rudy sa spod tejto závislosti vymanili.

Vážne miesto v rudnom hospodárstve Slovenska zaujímal štát so svojím podnikom Štátne banské a hutnícke závody. Najvýraznejšou črtou štátneho rudného hospodárstva bola schopnosť ako aj snaha udržať prevádzku i pri nerentabilnom hospodárení, kým len boli vyhliadky na zlepšenie výrobných a odbytových pomerov. To sa týkalo predovšetkým závodov banskoätiavnického a kremnického riaditeľstva, železorudných baní, kde vystúpila do popredia závislosť na tisoveckej vysokej peci a podbrezovských železiarňach, sa táto schopnosť mohla prejaviť

len v menšej miere. Ostatné závody slovenského rudného a kýzového hospodárenia nemohli hrať významnejšiu úlohu; nachádzali sa vo vlastníctve malých podnikov s neveľkým kapitálom. To platí hlavne o ťažbe kýzu (spoločnosť PYRIT), časti železorudných závodov (mesto Dobšiná, CUPROFERRUM) a drobných závodoch na železnú trosku.

Závislosť od potrieb spracovateľských výrobných odvetví bola dvojaká: od prosperity jedného alebo od viacerých priemyselných odvetví. Významnými negatívnymi znakmi sa vyznačovala závislosť ťažby a úpravy rúd od prosperity jedného spracovateľského odvetvia, ako to bolo napríklad pri železnej a mangánovej rude. a to tým skôr, že väčšinou išlo o vnútropodnikové vzťahy. Ostatné rudy, medená, antimónová, ortuťová, komplexné rudy s obsahom zlata. striebra, olova a zinku, ako aj železný kýz, mali predsa len väčšiu možnosť uplatnenia vo viacerých priemyselných odboroch. Umožňovalo im to lepšie využívať konkurenčné záujmy odberateľov a konjunkturálny rozvoj alebo dobový rozmach jednotlivých podnikov či odvetví, zvyšovalo to relatívnu nezávislosť od odbytových pomerov. Bohužiaľ, väčšina závodov, ktoré tieto rudy dobývali, nemala podmienky pre plné využitie daných možností (pre kapitálovú slabosť a slabý vplyv na tvorbu svetových cien rúd a kovov). Túto možnosť najviac mohla využiť ťažba antimónovej rudy (hoci len v pomerne krátkych časových úsekoch).

Vonkajším vplyvom najviac podliehala ťažba tých rúd. ktoré sa zhutňovali v cudzích, zahraničných hutách. To sa týka v prvom rade medenej rudy; jej spracúvanie v ďalekých rakúskych a nemeckých hutách stalo sa doslova jej osudom. 1 rozlučovanie zlata od antimónu a zlatostriebra sa do roku 1930 robilo v cudzine (podobne ako banskoštiavnické zlatostriebro do roku 1935).

Ani jedna z dobývaných rúd na Slovensku neovplyvňovala európsky trh, nehovoriac o svetovom rudnom trhu. A pritom niektoré rudy a kovy mali pre to určité predpoklady (antimón, ortuť). Naopak, pohyby na medzinárodných trhoch pôsobili na slovenskú ťažbu tak silno, že často od nich závisela jej existencia. Medzi najdôležitejšie zložky týchto pohybov patrila zložka cenová. Úmerné hromadenie zásob a pokles cien farebných kovov, striebra, ortuti a kýzov bezprostredne ovplyvňovali ťažbu i úpravu týchto rúd na Slovensku. Významný podiel na úpadku či stagnácii a na zábranách tohto druhu malo medzi-národné organizovanie odbytu a výroby v karteloch. Kartely ovládli najväčšie ťažiarske a hutnícke podniky na svete a neveľká slovenská produkcia živorila len v tieni týchto mamutích organizácií. O podiele majiteľov československých antimónových závodov na európskej organizácii odbytu nemáme zatiaľ dostatok správ.

So všetkými spomínanými a historicky ohraničenými javmi súvisel ešte aj dovoz všetkých rúd, dobývaných na Slovensku. Dovoz rúd a kýzov do Československa komplikoval už aj tak ťažké postavenie slovenského rudného baníctva.

Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec