Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Prerušený nástup konjunkturálneho rozvoja slovenského rudného baníctva v rokoch 1936 - 1938
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 12.5.2007

Vývoj slovenského rudného baníctva v rokoch 1936—1938 je zo všetkých sledovaných období časového i tematického rozpätia rokov 1918—1938 najmenej výrazný. Nevýraznosť jeho pohybu nespočíva vo vývoji samom, ale skôr v oblasti metodiky výskumu a spracovania a v nazeraní na charakter tohto pohybu. Časť z tohto vývinového torza prislúcha zreteľne k predchádzajúcemu obdobiu; nebyť oživenia na jeseň 1936, mohli by sme sklzové obdobie rozšíriť i na tento rok. Neklamné príznaky zlepšenia odbytových a výrobných pomerov hlavných rudných odborov ešte v samej hĺbke depresie viedli nás však k stanoveniu počiatku novej etapy už v roku 1936. Na druhej strane na jar 1938 vývin rudného dolovania na Slovensku stráca vzostupnú líniu rozvoja, asi na dobu dvoch rokov (odhliadnuc od úpadkových odborov). A tak sa krátky časový a vývinový úsek slovenského rudného baníctva triešti na tri pomerne odlišné časti:

1. Prechod oživenia v konjunkturálny nástup (zhruba rok 1936).
2. Nástup konjunkturálneho rozvoja (jeseň 1936 až jar 1938).
3. Prerušený nástup konjunkturálneho rozvoja (do októbra 1938).

Prerušenie konjunkturálneho vzostupu na jeseň 1938 sa vyznačovalo prechodnosťou, avšak spájalo trocha preexponovaný konjunkturálny rozmach roku 1937 s vývojom ďalších rokov (od roku 1940). Pretože však túto prechodnú dobu rudného baníctva husto pretkávali najrozmanitejšie abnormálne vplyvy, ktoré súviseli s rastom mocenského opanovania strednej Európy hitlerovským Nemeckom, s nereálnosťou hospodárskej suverenity a zvrchovanosti Slovenska po marci 1939, s druhou svetovou vojnou a účasťou slovenského štátu na vojne s Poľskom a Sovietskym zväzom a s mnohými ďalšími skutočnosťami rozvrátenia dovtedajšej konštelácie európskeho i svetového hospodárstva, nevystačíme tu s obvyklými kritériami merania rytmu kapitalistického hospodärstva.

A je to práve táto spletitosť, a tým aj obťažnosť výskumu a hodnotenia, ktorá zapríčinila, že dnes ešte vždy nemáme ani jednu štúdiu, ktorá by sa dotýkala vývoja slovenského baníctva v tomto krátkom vývinovom torze. Súdobí národohospodári a funkcionári podnikateľských organizácií už nestačili toto krátke obdobie zhodnotiť. Hodnotenia a názory z doby takzvanej druhej republiky, a tým skôr po úplnom rozbití republiky vychádzali už z iných aspektov a stimulov, a čo je hlavné, strácali potrebný celoštátny prehľad o československom hospodárstve. Hoci až do roku 1941 styky medzi okliešteným Slovenskom a zvyškami českých krajín zostali naďalej pomerne živé, rozdielnosť vývoja bola už natoľko zrejmá, že cesty mohli byť snáď súbežné, ale už nie spoločné. Konečne i nacionalistické zafarbenie hodnotenia minulosti na Slovensku a výrazne pronemecké nazeranie na stredoeurópske pomery v Protektoráte zbavovali všetky pokusy o zhodnotenie tohto vývinového torza serióznosti a objektívnosti.

Nová historická a ekonomická literatúra, tak slovenská ako i česká, nechala hospodársky vývoj Slovenska v rokoch 1957 a 1938 temer bez povšimnutia. Celý časový úsek hodnotí naša historiografia zvyčajne len z aspektu konštatovaných účinkov svetovej hospodárskej krízy, ktorá vypukla v roku 1937. Iná skĺzava po  oboch  stranách  vývinovej  krivky  buď ,do charakteristiky obdobia predchádzajúceho, alebo sa naň vzťahujú uzávery a náhľady, ktoré platia pre nasledujúce obdobie.

I po stránke metodickej je tento časový úsek veľmi problematický. Bol to príliš krátky čas na to, aby sa mohli vyvinúť samostatné, charakterove vyhranené rysy. Čo bolo charakteristické pre jeseň 1936, nehodí sa pre zhodnotenie javov konjunktúry, a odporuje úpadku na jar 1938, a naopak. Pri zvýšenej nesúrodosti a nerovnomernosti pohybu jednotlivých rudných odborov je dokonca ťažké určiť spoločnú frekvenčnú krivku ich pohybu. Pritom nám ani historické pramene nedávajú istotu nezbavujú nás ťažkostí pri hľadaní správnej orientácie v tomto spletitom bludisku tak krátkeho obdobia.

Z toho vyplýva i naša úloha, ktorá musí spočívať v hľadaní základných smerov vývoja slovenského rudného baníctva v rokoch 1936—1938 a v pokuse o vytýčenie rámcovej orientácie v zložitosti jeho vývoja.

Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec