Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Banská železnica Pernek
zdroj: http://www.geocities.com
pridané: 6.6.2007

Železnica bola postavená počas 1. svetovej vojny v roku 1917 k pyritovým baniam v Malých Karpatoch (dnes lokalita známa ako Staré bane, pod Kostolným vrchom) s dĺžkou cca. 6 km. Stavbu uskutočňovala spoločnosť “Klímove banské a hutné závody”, pričom na stavbe pracovali aj vojnoví zajatci, Rusi a Srbi.

Pernek

Vychádzala od perneckej stanice a prekladiska na juh, otočila sa o 180°, prekročila cestu a viedla po ľavej strane cesty smerom k Perneku, po čom sa odklonila severovýchodným smerom cez polia (lokalita Humniská) a severným okrajom obec obišla. Potom úzkokoľajka krížila cestu z Kuchyne a v priestore pod dnešným lomom bola úvrať, ktorá uľahčovala zvládnutie výškového rozdielu. Ďalej prechádza nad Pernekom zarasteným terénom. Tu bol aj starý lom. Potom sa napája na dnešnú žltú turistickú značku a o pár metrov ďalej je aj dnes vidieť studničku, odkiaľ lokomotíva čerpala vodu. Železnička šplhá (ako žltá značka) do vrchu, pričom využíva dvoch elegantných oblúkov s mohutnými cca. 25 m násypmi. Na konečnej bol veľký priestor pre manipuláciu. Surovina bola na vagóny sypaná zhora, z výšky cca. 9 – 10 m, kde je dodnes zachovaný vstup do štôlne a haldy vzniknuvšie pri ťažbe. Tu nevylučujem existenciu koľají pre uľahčenie manipulácie s vozíkmi rudy.

Je zakreslená na mape z roku 1930 a 1935, no na ďalších (1937, 1938) už nie. Okrem toho je mi známa skutočnosť, že v tridsiatych rokoch sa bane vyčerpali, a teda zanikla aj železnička. J. Přibyl síce uvádza jej zánik so zánikom firmy, ktorá bola zlikvidovaná v roku 1924, a ktorá zastavila ťažbu už v roku 1922, ale jej zakreslenie na mape poukazuje na to, že ťažbu prebral niekto iný.

Železnica mala parnú prevádzku s jednou parnou lokomotívou, ktorá sa niekoľkokrát denne otočila, pričom pri ceste dolu museli pomáhať aj brzdári. Rozchod sa mi nepodarilo zistiť.

Stopy po trati sú stále zreteľné, najmä v horskom úseku. Na opačnej strane cesty ako stanica Pernek na Záhorí (dnes Pernek pri Zohore) stávala chemická továreň. Dnes tu zostal starý obytný dom. Pri obci je poľná cesta, ktorá vedie po násype s priepustom. Po trase železnice je dnes nad Pernekom vedená prašná cesta ku kameňolomu. Od úvrate vedie železnica hustým, ťažko priechodným terénom, kde vidieť jeden priepust. Po tom, čo sa napája na žltú značku vidieť studňu, ktorá je dnes upravená a obyvatelia z nej ťahajú vodovod. Na ceste vidno viacero zárezov a odstrelených skalných masívov. Krátko od seba sú vzdialené dva mohutnejšie kamenné oporné múry, jeden s jedným a druhý s dvoma priepustami asi 4 m vysoké. Na jednej stene je vytesaný letopočet 1917. Nasledujú dva vyššie spomenuté mohutné násypy a na konci trate oporný kamenný múrik asi 1,5 m vysoký a nad ním spomínaný asi 10 metrový svah.

Chyby v odbornej literatúre

Poznámka k dielu MVDr. Hallona: Informácie o baniach nad Pernekom sú nesprávne v tom zmysle, že neboli na železnú rudu, ako uvádza, ale na pyrit.

J. Přibyl sa podľa všetkého dopúšťa omylu, keď uvádza, že banská železnica Pernek zanikla v roku 1924, vzhľadom na skutočnosť, že sa bane vyčerpali až v tridsiatych rokoch a železnica je zakreslená ešte na mape z roku 1935. (Už nie je na mape z roku 1937).

Použitá literatúra

MVDr. Hallon Pavol; Úzkokoľajné železničky v okolí Malaciek; Maľovaný kraj č. 1/1991
Marek Jiří; Průmyslová drážka Pernek - baně; Tulák po dráhách č. 8/1998
Přibyl Jaroslav; Klub dráhařů
Štátny okresný archív Pezinok so sídlom v Modre; kartografický materiál
Topografický ústav Armády Slovenskej republiky – archív; kartografický materiál
Vojenský kartografický ústav Harmanec; súčasné kartografické materiály

geocities.com/rudoleska/doprava/zel/uz/bzpernek/