Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Historický vývoj mineralógie - vývoj v novoveku 4
zdroj: A.G.Betechtin, Mineralógia, preklad M.Koděra, Slov. vydavateľstvo tech. literatúry, Bratislava, 1955
pridané: 30.12.2007

Veľkú úlohu pri objavoch minerálnych ložísk mali aj miestni nadšenci - jednoduchí roľníci a baníci. Koncom XVIII. a v prvej polovici XIX. storočia boli vďaka ich úsiliu objavené početné náleziská vzácnych farebných minerálov (turmalín, topás, krištáľ, malachit, smaragd a pod.), ložiská zlata a platiny (objavené najprv na Urale), ložiská železa, oceli, olova, striebra a pod. Všetky tieto objavy, najmä objavy nových minerálov, ktoré posielali na medzinárodné výstavy, vzbudili v cudzine veľký záujem a boli pre mineralógiu veľkým prínosom.

Najlepšími ruskými mineralógmi tých čias boli V. M. Severgin a D. T. Sokolov, V. M. Severgin (1765—1826), nasledovník a pokračovateľ Lomonosova, viedol neúprosný boj so všetkými scholastickými prvkami v mineralógii, ktoré charakterizovali hlavne nasledovníkov Wernerovej školy. Jeho najväčšou zásluhou je to, že uskutočnil Lomonosovovu ideu o vydaní »Obščej sistemy Mineralogii Rossijskoj«, keď spracoval obsiahly materiál, ktorý nazbierali akademické expedície. R. 1809 vydal dva zväzky diela »Opyta mineralogičeskogo zemleopisania Gossudarstva Rossijskogo«, kde sa snažil uviesť údaje o jednotlivých mineráloch »do takého systému, aby bolo možné zistiť n a prvý pohľad, čo všetko sa doteraz objavilo v rozsiahlych oblastiach Ruského impéria«.

Z jeho početných prác si zaslúžia najväčšiu pozornosť: »Pervyje osnovania mineralogii ili jestestvennoj istorii iskopajemych tel« (1798), a Probirnoje iskusstvo ili rukovodstvo k chemičeskomu ispytaniju metalličeskych rud« (1801), »Podrobnyj slovar mineralogičeskij« (1807), »Novaja sistema mineralov, osnovannaja na uaružnych otličiteľiiych priznakoch« (1816).

Tieto práce neobyčajne prispeli k popularizácii a rozšíreniu mineralogických vedomostí v Rusku. Mnohé termíny zavedené týmto vedcom sa pevne zakorenili v mineralogickej i chemickej literatúre. Severgin, ktorý bol tiež nadaným chemikom, venoval pri štúdiu minerálov pozornosť nielen vonkajším fyzikálnym vlastnostiam, ale aj chemickým príznakom.

D. I. Sokolov (1788—1852), čestný člen Akadémie vied, bol neobyčajne obľúbený ako talentovaný profesor. Prednášal 55 rokov mineralógiu a geológiu na Petrohradskom banskom korpuse (teraz Banský inštitút), založenom už r. 1773. Bol tiež jedným z prvých prednášateľov na Petrohradskej univerzite, otvorenej r. 1819. Vychoval mnoho vynikajúcich praktických geológov pracujúcich v baníctve a celú plejádu vedcov, ktorí zaujali katedry na mnohých univerzitách.

Napísal veľmi dobrú dvojzväzkovú príručku »Rukovodstvo k mineralogii« (1852),ktorá bola výbornou pomôckou pre študentov. »Snažil som sa predovšetkým o to« - napísal v predslove k príručke — »aby táto mineralógia obsahovala pokiaľ možno úplné a verné údaje o ruských ložiskách minerálov, ktoré sú v cudzích mineralógiách opísané stručne a nepresne. Spolu s V. M. Severginom má najväčšiu zásluhu o popularizáciu mineralogických vedomostí prostredníctvom populárnych prednášok, ktoré na seba sústreďovali vždy veľký počet poslucháčov.

V tomto ohľade veľká zásluha patrí Kokšarovmu nasledovníkovi, vynikajúcemu mineralógovi, akademikovi P. V. Tereninovi (1850-1899) Napísal početné pozoruhodné štúdie o mineráloch, ktoré zozbieral jednak sám, jednak jeho žiaci z rôznych oblastí Ruska. Cenným prínosom pre mineralógiu sú aj jeho štúdie minerálnych pseudomorfóz. Postupne sa hromadili úplné chemické analýzy minerálov.

Vďaka mnohým bádateľom, ako akademikovi T. E. Lovicovi, Vokelenovi, Wollastonovi, Ljubarskému, moskovskému lekárnikoví R. Hermanovi, P. Jevreinovi, Tennantovi a iným, začala vedcov zaujímať otázka zostavenia systému minerálov na chemickom podklade. Racionálnu klasifikáciu minerálov bolo možné zostaviť až po objavení periodickej sústavy chemických prvkov geniálnym ruským vedcom D. I. Mendelejevom (1854―1907). Ohromný význam periodického zákona sa zvyšuje tým, že sa stal podkladom pre mnohé terajšie veľké objavy v oblasti prírodných vied.

Asi v polovici XIX. storočia sa začala mineralógia formovať ako veda o mineráloch. Celý rad názvov hornín, ktoré dovtedy považovali za minerály, bol vďaka mikroskopickým výskumom vyčlenený z oblasti mineralogickej nomenklatúry. Minerály budili stále viac a viac pozornosť bádateľov ako kryštalografické indivíduá vyznačujúce sa určitými vlastnosťami. Miesto predošlých dlhých úvah o mineráloch, ktoré zavádzali príslušníci Wernerovej školy, začali sa objavovať presné opisy kryštalografických tvarov, fyzikálnych i chemických vlastností a úplné chemické analýzy minerálov.

Toto obdobie spadá v Rusku do obdobia rozkladu nevoľníctva, ktoré bolo veľkou brzdou rozvoja kapitalizmu na základe používania strojovej techniky a veľkovýroby. V súvise s tým veľmi vzrastali potreby priemyslu, čo malo priaznivý vplyv na rozvoj vied, a teda aj na rozvoj mineralógie.

Z ruských mineralógov v tom čase vynikal N. I. Kokšarov (1818—1892). S jeho menom je spojený rozkvet ruskej mineralógie. Za-slúžil sa vo veľkej miere o preštudovanie a systematiku minerálov ruských ložísk. Jeho početné a v presnosti dosiaľ neprekonané opisy a merania kryštálov, najmä z Uralu, sa používajú vo všetkých mineralogických učebniciach a príručkách. O jeho práci najlepšie svedčí jedenásť zväzkové dielo »Materialy dľa mineralogii Rossii« (1852—1892), kde zhrnul všetky vedomosti z tejto oblasti.

A.G.Betechtin, Mineralógia