Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Nižná Slaná - história
zdroj: www.niznaslana.ocu.sk
pridané: 18.5.2008

Po tatárskom vpáde mnohé z jeho osídlených oblastí boli spustošené a vyľudnené. Uhorskí králi od polovie 12. storočia pozývali kolonistov – baníckych špecialistov z Nemecka a za rozličných výhod ich lákali, aby zakladali osady na spustošenom a poloprázdnom území. Takto došlo k tzv. nemeckej kolonizácií, ktorá bola zvlášť intenzívna v 13. a 14. storočí. Územie obývané Slovákmi sa často označuje za križovatku Európy. Slovensko bolo územím, ktorým prechádzali mnohí nepozvaní hostia i nevítaní pútnici a ich prechod spravidla znamenal prerušenie pokojného života a narušenie spoločenskej rovnováhy. Tak v rokoch 1241 až 1242 spustošili územie Slovenska Tatári. V prvej polovici 15. storočia (1426-1467) prechádzali naším územím husitské vojská. Pri bitke pri Moháči 1526 sa Slovensko dostáva do priameho susedstva s Turkami a veľa vytrpelo nielen od turkov-pohanov, ale aj od bojovníkov na oboch stranách tzv. stavovských povstaní.

14.10.1584 sa stal pamätným dňom pre obyvateľov Nižnej Slanej. V tento deň prešli cez obec turecké vojská fiľakovského pašu. Turci dva krát vyrabovali Rožňavu a prešli cez obce na slanskej doline až do Dobšinej, kde ich lákalo bohatstvo mesta. Olúpili obyvateľov o dobytok a iné cennosti, mnohých odvliekli do otroctva. Neblahé dôsledky zanechalo na slanskej doline v 16. a 17. storočí turecké plienenie aj preto, že gemerská župa sa nachádzala na hranici dvoch armád a to tureckej a zvyšku maďarskej armády.

Následky tureckých vojen ťažko doliehali na obyvateľstvo celého Gemera, ktoré trpelo tureckými nájazdmi i vydržiavaním cisárskych vojsk. Mimo toho kosil obyvateľov Gemera mor. V dokumente zo 16. storočia je okrem iného uvedené, že v roku 1555 veľký mor panoval, turci vyrabovali a vypálili obec.

Najviac od Turkov vytrpelo mestečko Došiná a dediny od Rožňavy po Dobšinú. Dobšiná sa zaviazala Turkom ako aj mestá Štítnik, Tisovec, Rožňava platiť tribút (Fiľakovskému pašovi) za ochranu. Raz tento tribút nebol doručený aj napriek tomu, že ho dobšinskí obyvatelia zaplatili. Keď Fiľakovský paša žiadal znova zaplatiť a obyvatelia neuposlúchli, turecké vojská vtrhli v noci údolím rieky Slanej do Dobšinej a cestou spustošili všetky obce a všetko čo im prišlo pod ruky. Útekom sa zachránila len tretina obyvateľstva. Turci pobili všetkých starcov, deti a ostatných odvliekli do zajatia a mesto zapálili. Na Fiľakovskom hrade trval potom niekoľko dní trh na otrokov zo slanskej doliny.

Po tatárskom vpáde mnohé z jeho osídlených oblastí boli spustošené a vyľudnené. Uhorskí králi od polovie 12. storočia pozývali kolonistov – baníckych špecialistov z Nemecka a za rozličných výhod ich lákali, aby zakladali osady na spustošenom a poloprázdnom území. Takto došlo k tzv. nemeckej kolonizácií, ktorá bola zvlášť intenzívna v 13. a 14. storočí.

V rokoch 1526 (bitka pri Moháči) až do roku 1711 (Satmársky mier) Slovensko prežívalo vari najbúrivlejšie a najťažšie obdobie svojej histórie. Slovenský ľud bol takmer neprestajne vystavený apokalyptickým hrôzam moru, hladu, vojen, povstaní, náboženských sporov a ich následkov.

Údelom poddaného ľudu bolo pracovať a platiť dane. Z jeho práce žila privilegovaná vrstva šľachty a vyššieho duchovenstva, ktorá vlastne až do 19. storočia predstavovala oficiálny národ („natio Hungarica“).

Národnostné zloženie slovenského obyvateľstva prešlo veľkými zmenami počas tureckých vojen a po vytlačení Turkov z Uhorska. Pred Turkami utekali na sever tj. na etnické slovenské územie nielen šľachtici, úradníctvo a duchovenstvo, ale aj poddaný ľud. Po odchode Turkov zasa nastal posun obyvateľstva na juh do spustošených oblastí Uhorska.

Začiatkom feudalizmu boli hlavným banským dielom šachty, zakladané blízko seba na žile, aby ložisko bolo čím najekonomickejšie exploatované (vyťažené). Banské polo v tých časoch bolo zhruba obdĺžnikové (podľa kutnohorského práva), o rozmeroch 98 x 64 metrov. V tomto poli sa museli založiť najmenej tri šachty. Tzv. richtšachty, boli zvislé, razené v jalovine, kým nedosiahli rudnú žilu. Spočiatku dosahovali hrúbku 150 až 200 metrov. V 16. storočí dosahovali už hĺbku 600 metrov. Ťažné šachty sa nazývali radšachty. Takéto šachty nájdeme aj v chotári v Rimbergu, ktoré vyhĺbili prišlí nemeckí kolonisti.

Erb

V červenom poli štítu biele (strieborné) skrížené banícke kladivká, so zlatými (žltými) násadami a z ich hornej výseče vyrastajúci strieborný (biely) latinský kríž.

Štít: neskorogotický

Podkladom pre návrh bola obecná pečať z 18. storočia. Odtlačok nedatovaného typária je uložený v zbierke mestských a obecných pečatí v Krajinskom archíve v Budapešti (Magyar Országos Levéltár, Altenburger Pecsétgyüjteménye). Na pečati s kruhopisom SIGILLUM OPPIDUM ALSÓ SAJÓ (pečať mestečka Nižná Slaná) je vyobrazený kríž a pod ním dve skrížené banícke kladivká (kladivko a želiezko). Vzhľadom na autentickosť, vek a výstižnosť tohto znamenia, poukazuje na banícky charakter mestečka.

Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému heraldickému pravidlu pre používanie farieb a kovov, ako aj estetickým nárokom. V návrhu je použitý neskorogotický štít, v obecnej a mestskej heraldike najčastejší. Návrh sa stal platným erbom obce Nižná Slaná po jeho prijatí obecným zastupiteľstvom.

niznaslana.ocu.sk