Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Švábovce
zdroj: www.svabovce.ocu.sk
pridané: 25.5.2008

Obec sa prvýkrát spomína v listine ostrihomského arcibiskupa Filipa z 29. novembra 1278, v ktorej vystupuje aj farár Tomáš zo Šváboviec (villa Sweui), ako jeden z členov Bratstva farárov 24 spišských miest, čo dokazuje existenciu kostola už v 13. storočí. Odpis tejto listiny sa nachádza v listine z roku 1427, týkajúcej sa dohody medzi spišským prepoštom Jurajom z Kežmarku a Bratstvom farárov 24 spišských miest ohľadom desiatku. Uložená je v Štátnom oblastnom archíve v Levoči.

V listine z roku 1294 sa uvádza, že Švábovce mali v 13. storočí významné postavenie a patrili do kráľovského majetku. V stredoveku boli významnou farnosťou na základe listiny z roku 1314. Patrila viacerým zemepánom. Švábovce patrili v 16. až 18. storočí k stredne veľkým poddanským obciam. Súpis domov v Spišskej stolici z roku 1598 uvádza, že tam bolo 28 domov. Už v roku 1635 14 sedliackych a 16 želiarskych domov.

Mangánové bane v prvej polovici 20. storočia

Napriek tomu, že neboli veľkou obcou, dostali sa do víru náboženských a stavovských bojov. V januári 1672 vypuklo protirefomačné hnutie vo Švábovciach. Presadenie katolíckeho náboženstva v roku 1674 bolo sprevádzané očistou v administratíve, v spoločenskom živote a neustálymi bojmi. 17. januára 1674 evanjelická cirkev vo Švábovciach stratila samostatnosť a slobodu. Slobodu náboženského vyznania priznal uhorský snem v roku 1681 tým, že o náboženstve poddaných rozhodoval zemepán. Keďže Švábovce patrili do majetku rodiny Horvát – Stančič, bolo evanjelické náboženstvo v obci opäť presadené. V roku 1710 boli, ako fília bez učiteľa, pripojená k evanjelickej cirkvi v Batizovciach. Katolícka cirkev pôsobila vo Švábovciach už od 13. storočia, kedy bol postavený kostol zasvätený sv. Filipovi a Jakubovi. Ich kult bol uctievaný v obci po stáročia, o čom svedčí aj ponechanie ich vyobrazenia v obecnej pečati. Keďže od 16. storočia boli Švábovce evanjelické, nezachovalo sa o živote katolíckej cirkvi veľa informácii. O stave katolíckej cirkvi v obci svedčí kanonická vizitácia Spišskej kapituly z roku 1598. V nej sa spomína aj murovaný kostol zasvätený obom apoštolom.       

Od roku 1849 patrili Švábovce do Spišskej župy. V roku 1851 spadala obec pod Spišskoštvrtocký slúžnovský úrad so sídlom v Kišovciach. V roku 1854 bolo presunuté sídlo do Popradu – Spišskej Soboty. V roku 1871 sa Švábovce stali súčasťou obvodu Tatranského slúžnovského úradu. Aj napriek neutešenému hospodárskemu vývoju v medzivojnovom období sa Švábovce stali dominantnou obcou vo svojom okolí nielen v cirkevnom, ale aj v politickom živote. S budovaním svojej obce začali Švábovčania so vznikom prvej Československej republiky. Aj po roku 1918 boli slovenskou obcou a obyvatelia sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom. Drobnejší roľníci odkúpili veľkostatkárske pozemky. V roku 1926 nadobudla prídelovým riadením štátneho pozemkového úradu Urbárska skupina Dubina lesný majetok o rozlohe 75,77 ha. Do prenájmu získali poľovné právo. V roku 1929 bol tento majetok prevzatý okresným úradom do štátnej správy. Do majetkov obyvateľov obce zasiahlo budovanie Košicko-bohumínskej železnice.     

Roľnícka beseda vznikla v roku 1930, v roku 1939 však spolok zanikol. V obci pôsobilo aj Slovenské kresťansko-sociálne odborové združenie (1935-1945).

Banská činnosť v blízkom okolí Šváboviec poznamenala aj život obyvateľov na dlhé desaťročia. Prvé povrchové kutacie práce spojené s ťažbou mangánovej rudy siahajú až do 17. storočia. V 19. storočí sa začala história banského závodu. V roku 1921 sa začala výstavba vlastného ťažobného závodu vo Švábovciach, ktorý pričlenili k závodu v Máriahute. S ťažbou v mangánorudnej bani vo Švábovciach sa začalo v roku 1924. V rokoch 1971/1972 bola zastavená ťažba a preorientovalo sa na závod na bansko-strojárenskú výrobu pre potreby železorudných baní.

svabovce.ocu.sk