Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Poproč - história
zdroj: www.poproc.sk
pridané: 30.7.2008

Dejiny Poproča úzko súvisia s dejinami jasovského premonštrátskeho kanonického prepošstva a tvoria jeho súčasť. Vznik obce mnohí rehoľní dejepisci spomínajú v súvislosti so zánikom osady Elchuan. Premonštrátsky kanonik, popročský farár- dekan Václav Kohauth Klobauszky, ktorý pôsobil v obci v rokoch 1948- 1965 lokalizoval túto osadu do údolia potoka Olchwan (Olšava) za polia zvané Verceľ a Chotár.

Ležala severovýchodne od centrálnych územných majetkov jasovskej premonštrátskej prepozitúry. Obyvatelia tejto osady sa v tzv. znovu zakladajúcej listine prepošstva z roku 1255 vydanej Belom IV. na Turnianskom hrade uvádzajú ako "populi sepedicti monastieri de Jazou, de ... Elchuan." Názov osady sa v dokladoch uvádza takto:

- r. 1255 populi de Elchuan
- r. 1255 - 1393 Elchwan
- r. 1494 Olchwan
- r. 1808 Olsvany - Olsswany.

Z najstaršieho dokladu je zrejmé, že názov osady je slovanského pôvodu. Keďže sa jednalo o priestor bohatý na rudy, obyvatelia sa zaoberali predovšetkým práve dobývaním rudy. Po vyčerpaní ložísk sa začali sťahovať na miesto novších rudných žíl. Niekedy koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia osada zanikla. Ostali však orané polia a lúky. Osadníci sa postupne sťahovali pod horu Poprocs západne od potoka Osvany (Olščan, Olšava) na pobrežné strany potoka Lancz kvôli kutaniu rúd.

Poproč - kaplnka

Vznik Poproča (po maďarsky Mindszent) súvisí s banskými privilégiami, ktoré získalo jasovské prepošstvo v roku 1290 od uhorského kráľa Ondreja III. koncesná listina (úradné povolenie, ktorým sa získava opatrenie vykonávať určitú činnosť) zaručila prepoštovi a konventu na celom území majetkov kláštora slobodné kutacie právo na dolovanie zlata, olova, cínu, železa, vyjmúc dolovanie striebra.

Karol Róbert z rodu Anjou okyptil rudnú oblasť jasovského prepošstva v prospech Smolníka a Gelnice. Konventu sľúbil na výmenu iné majetky. Výmena za prepustenú rudnú oblasť sa za Karola Róberta z rodu Anjou neuskutočnila. Až jeho nástupca, kráľ Ľudovít Veľký, odškodnil jasovský konvent tým, že ju v roku 1358 daroval na neobmedzené využitie rudného bohatstva. Ľudovít Veľký odpustil prepošstvu aj povinnú urbu (urbura= kráľovský príjem, dar zo strieborných baní).

Týmto opatrením boli položené základy neskoršej prosperity baníckeho podnikania v celej oblasti jasovského prepošstva bohatej najmä na železo. V polovici 14. storočia zomrelo asi 30% európskeho obyvateľstva na morovú epidémiu, ktorá zasiahla aj obyvateľov jasovskej prepozitúry, čím výrazne poklesol počet obyvateľov v danej oblasti.

poproc.sk