Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Návrh koncepcie ukončenia útlmového programu v odvetví rudného baníctva
zdroj: www.economy.gov.sk
pridané: 1.12.2008

1. Úvod

Predložený materiál hodnotí vecné plnenie útlmového programu, ako bol schválený uznesením vlády ČSFR 440/1990 a uzneseniami vlády SR č. 246/1991, č. 252/1993 a č. 621/2000. Materiál sa nedotýka konzervácie bane Mária v Rožňave schválenej uznesením vlády SR č. 723/1993.

Úlohou zabezpečiť útlmový program v odvetví rudného baníctva boli poverené podniky Rudné bane, š.p. Banská Bystrica, Železnorudné bane, š.p. Spišská Nová Ves, Uranpres, š.p. Spišská Nová Ves a Banské stavby, š.p. Prievidza. V procese rôznych organizačných zmien súvisiacich s privatizáciou, bola realizácia útlmového programu delimitovaná z týchto podnikov do štátneho podniku Rudné bane Banská Bystrica k 1.1.1997.. Z citovaných uznesení vlády SR vyplynula pre Rudné bane, š.p. Banská Bystrica povinnosť vypracovať plány zabezpečenia a likvidácie pre jednotlivé lokality, ktoré boli zaradené do útlmového programu.

Plány zabezpečenia a likvidácie boli schválené na lokality (bývalé závody) Banská Štiavnica, Hodruša – Hámre, Dúbrava, Pezinok, Malachov – Špania Dolina, ďalej na lokality Kokava, Stará Kremnička – Kotlište, Sinec, Hnúšťa –Samo a lomu Polom pri Hnúšti. Ďalej plán likvidácie bol schválený aj na hutu vo Vajskovej, kde sa spracovávali koncentráty antimónu z ťažby antimónových rúd na Slovensku z bývalých závodov Dúbrava a Pezinok.

Útlmový program bol schválený aj pre ťažbu a spracovanie rúd bývalého štátneho podniku Železorudné bane Spišská Nová Ves. Tu boli schválené plány zabezpečenia a likvidácie pre lokality (bývalé závody) Rudňany, Smolník, Rožňava, Slovinky a ďalej na lokality Nová štôlňa - Gezwäng, Smolnícka Huta – Füchtenhübel.

Na základe uznesenia vlády SR č. 621/2000 k správe o plnení útlmového programu v odvetví rudného baníctva schválilo Ministerstvo hospodárstva SR v roku 2000 plány likvidácie ďalších banských diel v oblasti Gemera, predtým nezaradených do útlmového programu v lokalitách Sirk-Železník, Rákoš, Vyšná Slaná, Dobšiná, Licince, Kokava, Kišovce, Stará Kremnička – Kišovce, Sinec, Hnúšťa – Samo a lomu Polom pri Hnúšti. Vláda uložila ministrovi hospodárstva zabezpečiť likvidáciu uvedených banských diel ... v celkovej výške predpokladaných nákladov 33,28 mil. Sk a zároveň uplatňovať v rámci možností štátneho rozpočtu v rozpočtovej kapitole Ministerstva hospodárstva SR finančné prostriedky na zabezpečenie likvidačných prác banských prevádzok v rokoch 2001 – 2005 a dávok sociálneho charakteru uvolneným pracovníkom do doby trvania ich zákonného nároku.

2. Plnenie útlmového programu

V súlade s citovanými uzneseniami vlády SR štátny podnik Rudné bane pripravoval organizačne, projekčne a dodávateľsky realizáciu útlmového programu tak, aby ho bolo možné ukončiť v roku 2005. Avšak objemy finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre roky 2001 až 2004 neboli poskytnuté v súlade návrhom ďalšieho zabezpečenia likvidácie a sociálnych nárokov uvoľnených pracovníkov, ktorý bol prerokovaný vo vláde SR v r. 2000 a schválený uvedeným uznesením vlády č. 621/2000.

3. Predpokladané ukončenie útlmového programu

Na základe horeuvedených skutočností, Rudné bane prehodnotili potreby na ukončenie útlmového programu podľa jednotlivých lokalít a vypracovali plán útlmového programu na roky 2004 až 2007 a zostatok potrieb na dokončenie útlmového programu v roku 2008. Plán je spracovaný podľa jednotlivých lokalít, aj ako sumár za strediská Banská Bystrica a Spišská Nová Ves a tiež za celý štátny podnik. Na jednotlivých lokalitách sú finančné prostriedky členené na technické práce a na sociálne úhrady. Technické práce sú vykonávané dodávateľsky alebo vo vlastnej réžii. Súčasťou technických prác je aj prevádzkové zabezpečenie (réžia) a banské škody a náhrady.

Prehľadná tabuľka finančných prostriedkov požadovaných na dokončenie útlmového programu

Potreba prostriedkov na sociálne úhrady v roku 2008 bude cca 10 mil. Sk a pre ďalšie roky bude postupne klesať.

Plán útlmového programu na roky 2004 až 2007 je v tabuľkovej forme v prílohe.

Prehodnotenie týchto potrieb zohľadňuje všetky schválené dokumenty na úrovni Ministerstva hospodárstva SR a prijaté uznesenia vlády SR k útlmovému programu v odvetví rudného baníctva.

Zostatok prác po roku 2007 zohľadňuje len práce, súvisiace s ochranou životného prostredia a rekultivácie plôch po banskej činnosti. Neuvažuje sa s búracími prácami u tých objektov, ktoré je možné odpredať (aj za cenu nižšiu aká je podľa znaleckého posudku), prípadne bezodplatného prevodu na obec, a tým ušetriť finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na búracie práce. Po roku 2007 nie sú vyčíslené finančné prostriedky na sociálne úhrady.

Odpredajom materiálu a kovového odpadu z likvidovaných banských prevádzok Rudné bane získavajú ročne finančné prostriedky vo výške okolo 3,0 mil. Sk, ktoré sú používané na financovanie technických prác. Výnosmi z odpredaja nepotrebného nehnuteľného majetku v zmysle ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, v znení neskorších predpisov, sú okrem iného hradené záväzky z predchádzajúcej banskej činnosti (Konsolidačná banka a i.).

V súčasnosti k finančne najnáročnejším stavbám patria najmä rekultivácie areálu po zlikvidovaných objektoch aglomerácie a skládke tetraedritových výpražkov v Rudňanoch, rekultivácia toxickej skládky odpadu bývalej antimónovej huty vo Vajskovej, likvidácia povrchových objektov a hlavných banských diel (jamy) bývalého závodu v Banskej Štiavnici. Prevážna väčšina technických prác je zabezpečovaná dodávateľským spôsobom v zmysle zákona č.523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní.

4. Poskytovanie sociálnych dávok

Rudné bane Banská Bystrica uhrádzajú poškodeným baníkom v rámci útlmového programu rudného baníctva dávky za dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície (tzv. NPE) a dávky vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania (tzv. renty).

Na základe § 272 ods. 1 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, prebrala sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 od zamestnávateľov výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993. Podľa § 279 ods. 4 tohto zákona majú Rudné bane povinnosť zaplatiť sociálnej poisťovni najneskôr do 30 júna 2005 sumu prebratých plnení (rent) vyplatených za rok 2004, ktoré sociálna poisťovňa oznámi Rudným baniam najneskôr do 31. marca 2005.

5. Záver

Realizácia útlmového programu rudného baníctva v súlade s platnými uzneseniami vlády SR a rozhodnutiami Ministerstva hospodárstva SR k plánom likvidácie ťažby na jednotlivých lokalitách je spojená s riešením mnohých problémov, ktoré v čase spracovania a schvaľovania plánov likvidácie banských lokalít neboli známe. Technické práce sa väčšinou vykonávajú odstránením jednoúčelových objektov na povrchu bývalých závodov vrátane rekultivácie pozemkov a odstraňovania následkov na životnom prostredí po dlhoročnej intenzívnej banskej a úpravárenskej činnosti podľa požiadaviek orgánov životného prostredia a vlastníkov pozemkov.

Vo všeobecnom záujme je aj sanácia kontaminovaných území po banskej činnosti na lokalitách, kde bola ťažba ukončená z ekonomických dôvodov ešte pred vyhlásením útlmového programu rudného baníctva v roku 1990. Takou je lokalita Poproč, ktorá doteraz nebola zaradená do útlmového programu. Na podnet starostky obce Poproč, sa touto lokalitou zaoberalo Ministerstvo životného prostredia SR. Konštatovalo sa, že Rudné bane Banská Bystrica ukončili ťažbu a úpravu antimónovej rudy v roku 1965. Po ukončení banskej činnosti ostali nezabezpečené hlavné banské diela a nebolo zrekultivované odkalisko flotačných pieskov. Na odstránenie hroziaceho nebezpečenstva vydal Obvodný banský úrad v Košiciach záväzný príkaz podľa § 42 ods. 2 písm. b) zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov. Odborný odhad nákladov na sanáciu dotknutého územia je asi 8 mil. Sk podľa rozsahu prác.

K otvoreným problémom patrí aj ďalší osud ložiska zlato-strieborných rúd Hodruša Hámre. Rudné bane zmluvne prenajali časť povrchových zariadení a banské priestory spoločnosti Slovenská banská s r.o., ktorá ich využíva pre ťažbu a úpravu rudy v Hodruši Hámroch. Po vyťažení overených geologických zásob a ukončení platnosti nájomnej zmluvy bude potrebné banskú prevádzku zlikvidovať na ťarchu štátneho rozpočtu. Na rozdiel od lokality Poproč, Hodruša Hámre bola zaradená do útlmového programu.

Do útlmového programu nebola zaradená ani Baňa Mária pri Rožňave, pretože sa predpokladalo, že polymetalické ložisko s obsahom striebra sa bude ťažiť. Problematika predčasného ukončenia ťažby a následného zatápania banských priestorov na Bani Mária pri Rožňave je známa a v podstate sa napĺňajú predpovede, že súkromná spoločnosť, ktorá Baňu Mária získala v privatizácii, ale ani terajší vlastník (Rudohorská investičná spoločnosť, s.r.o. Spišská Nová Ves) ani držiteľ dobývacích priestorov Rožňava I a Rožňava II (Želba, a.s. v konkurze Spišsská Nová Ves) nebudú mať zdroje ani seriózny záujem na sanácii a dlhodobom zabezpečení možných negatívnych dôsledkov po banskej činnosti z minulosti, keď bansky podnikal štát. Rudné bane majú skúsenosti so zatápaním banských podzemných priestorov a sú odborne a technicky pripravené sanovať predvídateľné negatívne prejavy aj na Bani Mária.

Predpokladom je ale zaradenie Bane Mária do útlmového programu rudného baníctva a vyčlenenie a schválenie použitia finančných prostriedkov v rozpočtovej kapitole Ministerstva hospodárstva SR na túto činnosť. V prípade zaradenia Bane Mária do útlmového programu rudného baníctva navrhujeme previesť na š.p. Rudné bane, Banská Bystrica aj dobývacie priestory Rožňava I a Rožňava II. Odhadovaný náklad na sanáciu a zabezpečenie diela predstavuje čiastku asi 10 mil. Sk podľa rozsahu prác.

Lokality Poproč a Rožňava (Baňa Mária) nie sú zahrnuté v priloženom pláne útlmového programu na roky 2004 až 2007. V prípade ich zaradenia do útlmového programu by si uvedené vyžiadalo naviac finančné prostriedky vo výške cca 18 mil. Sk.

http://www.economy.gov.sk/pk/1935-2004-001/ma.htm