Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Samuel Mikovíny
zdroj: www.sk.wikipedia.org
pridané: 11.12.2008

Portrét Sámuela Mikovinyho od Sebestyéna Zellera s mapou Maďarska v ruke a Bratislavským hradom v pozadí. Popis: "O Cara Patria quae me genuisti, dulcis Panonia" - "Ó, moja sladká rodná zem, ktorá ma porodila, Panónia"

Samuel Mikovíny (alebo Mikovíni) (* 1686, Cinobaňa-Turíčky alebo *1700, Ábelová – † 23. marec 1750, neďaleko Trenčína) bol slovenský inžinier-zememerač, kartograf a polyhistor.

Narodil sa v roku 1686 v Cinobani-Turíčkach (okr. Lučenec). V roku 1719 sa priúčal medirytectvu v Norimbergu, neskôr študoval na nemeckých univerzitách v Altdorfe a v Jene (1721– 1723), napokon kartografiu na vojenskej akadémii vo Viedni. Krátko pôsobil ako dvorný matematik saského kniežaťa, v r. 1725– 1735 bol stoličným matematikom-inžinierom Bratislavskej stolice, venoval sa najmä melioračným prácam. V roku 1735 ho menovali profesorom banskej školy v Banskej Štiavnici a inžinierom stredoslovenských banských miest.

Na čele tejto inštitúcie, predchodkyne štiavnickej akadémie, stál do r. 1748, neskôr sa venoval už len inžinierskej činnosti. Počas terénnych prác na výstavbe protipovodňovej hrádze v Trenčíne ochorel a krátko na to pri návrate domov do Štiavnice zomrel na neznámom mieste.

Mal mimoriadne rozmanitú a rozsiahlu činnosť, ktorej ťažisko je v kartografických a rôznych staviteľských prácach v oblasti vodných, banských, sčasti aj fortifikačných a iných stavieb. Bol jedným z hlavných spolupracovníkov Mateja Bela pri spracovaní jeho rozsiahlych vlastivedných projektov, v rámci ktorých vyhotovil mapy všetkých slovenských a veľkú časť ostatných uhorských stolíc. Jeho rozsiahla kartografická tvorba znamenala kvalitatívny skok v dejinách kartografie na Slovensku i v Uhorsku, najmä exaktnosťou meracích metód ale aj spôsobom spracovania. V svojej kartografickej činnosti okrem triangulácie využíval aj astronomické pozorovania, v Bratislave zriadil observatórium (1733), pravdepodobne prvé na Slovensku.

Výuku banských odborníkov v Banskej Štiavnici položil tiež na exaktné matematické základy, sám pritom prednášal okrem technických predmetov aj matematiku, najmä geometriu. V súvislosti s vedeckým sporom svojho bývalého učiteľa, dvorného matematika J. J. Marinoniho, sa venoval aj problému kvadratúry kruhu a pomocou Lagnyho radu vypočítal hodnotu ? na 25 desatinných miest. Zomrel 23. marca 1750 v blízkosti Trenčína.

Pri príležitosti 250. úmrtia Národná banka Slovenska vydala pamätnú mincu v nominálnej hodnote 500 Sk.

sk.wikipedia.org