Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Giovanni Antonio Scopoli
zdroj: www.sk.wikipedia.org
pridané: 15.1.2009

Giovanni Antonio Scopoli (známy aj ako Prof. Dr. Ioannes Antonius Scopoli, Johannes Antonius Scopoli, ale aj Ján Anton Skopoli) – (* 13. jún 1723, Cavalese, južné Tirolsko – 8. máj 1788, Pavia, Taliansko) – bol významný taliansko–rakúsky prírodovedec svetového mena, vysokoškolský pedagóg – univerzitný profesor, geológ, chemik, botanik, lekár a entomológ – prevažne lepidopterológ, ktorý má obrovský význam pre svetovú, ale i slovenskú vedu a entomológiu.Obsah

Biografia

Prof. Dr. Giovanni Antonio Scopoli sa narodil v Cavalese v južnom Tirolsku v roku 1723 ako syn právnika. Po skončení základného vzdelania študoval na univerzitách v Tridente a neskôr medicínu v rakúskom Innsbrucku, kde získal lekársky diplom. Po skončení medicíny pôsobil od roku 1743 ako lekár v Tridente a v Benátkach. Dva roky pracoval ako osobný tajomník grófa Seckana. Neskôr pôsobil ako banský lekár a profesor chémie a hutníctva na banskej škole v Idrii v Slovinsku, kde bol menovaný lekárom ortuťových baní.

Scopoli

Tu strávil skoro šesťnásť rokov. V roku 1761 publikoval svoju prácu: "De Hydroargyro Idriensi Tentamina" o príznakoch otravy ortuťou medzi baníkmi. Vo voľnom čase sa venoval štúdiu miestnej prírody, histórie a entomológii. Od roku 1769 pôsobil ako profesor mineralógie, chémie a hutníctva na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Na fakulte prednášal lesnícku botaniku a zoológiu a robil botanický, geologický a faunistický výskum, prevažne na území stredného Slovenska.

Tu mohol naplno rozvinúť svoj vedecký záujem a uplatnil svoje všestranné schopnosti i v rámci entomológie. Významne rozvinul všetky prednášané vedecké odbory. Počas svojho pôsobenia v Banskej Štiavnici sa Scopoli významne zaslúžil o prírodovedný prieskum územia Slovenska. Ako vedec svetového mena písal si s ruským vedcom Lomonosovom. Písal latinsky a nemecky. Je autorom prvej uhorskej kryštalografie.

Scopoli, ako autor 22 vedeckých prác, vydal roku 1772 v Banskej Štiavnici významné, po latinsky písané dielo „Základy systematickej a praktickej mineralógie“, ktoré preložili i do nemčiny. V diele „Rok prírody“ opísal faunu a flóru v okolí Banskej Štiavnice už podľa systému švédskeho prírodovedca Karola von Linného, s ktorým bol v osobnom styku. Jeho prednášky, spisy a nákresy sa dostali až do Švédska, Dánska, Saska a Ruska. V roku 1777 prišiel na univerzitu v Pávii, kde v roku 1788 aj zomrel. Na jeho počesť je jeho menom pomenovaný alkaloid Scopolamin = Skopolamín.

Entomologické aktivity

Okrem týchto svojich, vyššie spomínaných aktivít, je považovaný za významného entomológa. Počas pobytu v Slovinsku napísal svoju veľmi známu a významnú prácu entomologického zamerania: „Entomologica Carniolica“. Ako svojmu koníčku sa Giovanni Antonio Scopoli venoval aj zberu rastlín a prírodnín, hlavne hmyzu v Alpách. Počas svojho života opísal viacero rodov, druhov a poddruhov hmyzu, napr.: Ascalaphus (= Libelloides) macaronius Scopoli, 1763, Bombus argillaceus Scopoli, 1763, Phlebotomus papatasi Scopoli, 1786, Thalera fimbrialis Scopoli, 1763, Catocala fulminea Scopoli, 1763, Anthaxia hungarica Scopoli, 1772, Zygaena carniolica Scopoli, 1763 a pod.

Z rodov hmyzu opísal napr. rod Battus Scopoli, 1777. Na jeho počesť je viacero druhov a poddruhov hmyzu pomenovaných jeho menom, napr. Cerambyx scopoli Fuessly, 1775, Dorcadion scopoli (Herbst, 1784). a iné.

Jeho zbierka hmyzu bola pravdepodobne asi okolo roku 1766 pri stroskotaní lode (event. pri požiari lode) zničená.

sk.wikipedia.org