Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Banskoštiavnické divy
zdroj: www.gymbs.sk/stiavnica
pridané: 12.1.2010

Každé mesto ma svoje zvláštnosti. Tak i Banská Štiavnica ma svojich niekoľko divov, ktoré už veľa rokov udivujú jej návštevníkov. Vznikali počas dlhých stáročí existencie tohoto slávneho banského mesta. Viažu sa prevažné k architektonickým pamiatkam.

Vchod priamo na poschodie

K osobitostiam Banskej Štiavnice patrí, že z ulice možno vstúpiť do domu nie na prízemie, ale priamo na niektoré z poschodí. Zásluhu na tom ma kopcovitý terén mesta. Domy v historickom centre sú postavene neraz vo veľmi strmom svahu. Príkladom takéhoto domu je napríklad dom číslo 196 na Trojičnom námestí, do ktorého sa síce od námestia vstupuje na prízemie, ale zadným vchodom od Starozámockej ulice sa vstúpi až na tretie poschodie, čo je už podkrovie tohoto domu.

Studňa na streche, komín na dvore

Tento štiavnický div existoval na Akademickej ulici, kde na streche prízemného domčeka bola studňa. Skutočná studňa bola samozrejme hlboko pod zemou, a nad strechu vyčnievala iba konštrukcia striešky studne s vratidlom na ťahanie vedier s vodou. Na dvore susedného domu sa zasa týčil funkčný komín. Tento div však pri rekonštrukcii domu v roku 1994 zanikol.

V podobnej súvislosti sa hovorí i o koze pasúcej sa na streche. Možno to trochu pripomína film "Pásla kone na betóne", ale pod tento div sa podpísal kopcovitý terén Banskej Štiavnice. Za istým domom bol taký strmý svah, že pášuca sa koza bola priviazaná o komín na tejto streche, ktorá sa takmer dotykala svahu. Medze strechy boli voľakedy šindľové, odrastene machom, koza spásala tento mach, a tak sa "pásla na streche".

Voda tečie do kopca

"Tak už dosť", poviete si, "fyzikálne zákony musia platiť aj v Štiavnici!" Nie, my ich platnosť nepopierame, tu ide iba o opticky klam. Div sa nachádzal medzi Banskou Štiavnicou a Banským Studenom, kde popri ceste tiekol samospádom z Veľkého kolpašskeho jazera potok. Bolo to unikátne riešenie odtokového jarku, kde sa využívali doslova milimetrové spády na dopravu vody. Odtokový jarok vybudovaný v kopcovitom teréne budil opticky klam a pozorovateľovi sa zdalo, že voda tečie do kopca. Tento div však už neexistuje; zanikol pri rekonštrukcii cesty.

Voda tečie po moste

Div sa nachádza na tom istom potoku ako div predchádzajúci. Zvyčajné voda tečie po povrchu zeme a cesta prechádza po moste ponad potok. V Štiavnici je však všetko naopak. I tu voda tečie po asi 20 metrov vysokom moste, popod ktorý ide asfaltová cesta tvoriaca akýsi zárez, ktorý bol prekážkou pre jarok zásobujúci vodou bane. Nechať tiecť vodu po moste bolo v čase stavby tohoto vodného diela najjednoduchšie a veľmi efektívne riešenie. Spomínaný most sa dodnes zachoval, i keď už neplní svoju funkciu a je schátralý.

Vymenene ručičky na hodinách

Vežu banskoštiavnickej radnice zdobia hodiny, ktorých rúčky sú vymenene: mala rúčka ukazuje minutý a veľká hodiny. Traduje sa, že keď sa raz v minulosti hodiny pokazili a hodinársky majster ich musel opraviť, nechal svojho učňa poskladať ich. Nepozorný učeň však ručičky zamenil a nikomu sa nechcelo chybu napraviť. Odhliadnuc od legendy sú banskoštiavnické hodiny nie jedine s touto zvláštnosťou; podobne sa nachádzajú i na Východnom Slovensku. V minulosti takéto hodiny neboli nijakou zvláštnosťou v oblastiach s vysokým percentom populácie nemeckej národnosti.

Koniec - koncov, my Štiavničania aj tak vieme, že ručičky sú vymenene preto, aby jednoduchý lúdia nevedeli, kedy sa veľavážení mestskí pani rozchádzajú z porady po okolitých krčmičkách.

Vchod do radnice je zozadu

Do domov sa obyčajné vchádza spredu. Zvlášť to platí pre budovy, v ktorých sídlia verejne inštitúcie. Radničný dom v Banskej Štiavnici je však výnimkou. Jeho vchod nie je spredu s radničného námestia, ale do budovy sa vchádza zozadu. Je to ďalšia architektonická zvláštnosť, akých je v meste neúrekom.

Na Petra a Pavla padá sneh

Zasa ide o humorne ladený div, ktorý nechá v údive každého pomerov neznalého návštevníka Banskej Štiavnice. Na tvarí Štiavničana však iba vyčarí chápavý úsmev. O čo vlastne ide? Keď sa povie "na Petra a Pavla", každý si pomysli na čas, kedy nositelia týchto mien oslavujú svoje meniny. To je však uprostred leta, a vtedy v našich zemepisných šírkach sneh padať nezvykne. Mate pravdu, v Banskej Štiavnici sneh padá v zime, ktorá tu síce býva dlha a krutá, ale zato sa stále pridržiava dobrých zvykov a každoročné prichádza v zimných mesiacoch. Ako to teda s tými Petrom a Pavlom v skutočnosti je? To je jednoduché: sneh tu skutočné padá na Petra a Pavla, v tom Štiavničania neklamú, ale nepadá na ich meniny, ale na sochy sv.Petra a sv.Pavla, ktoré sú na farskom (nemeckom) kostole.

www.gymbs.sk/stiavnica