Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Banská Belá - symboly obce
zdroj: www.obecbanskabela.szm.com
pridané: 22.7.2010

Výrazom suverenity každého mesta bola odpradávna mestská pečať a erb. Banská Belá má nekoľko zvláštností v oblasti pečatí a erbu. U typárií Banskej Belej sa každé novovytvorené odlišuje od predchádzajúce obrazom erbového poľa a vedľajšími znakmi, i keď hlavná figúra, dokumentujúca zamestnanie obyvateľstva, je vždy zvýraznená. Táto netypickosť je podmienená živelnými pohromami v stredoveku, vojenskými prepadmi okolitých feudálov a prepadmi tureckých vojsk či protihabsburských povstalcov, počas ktorých sa pečatidlo či armálna listina stratili a nová donačná listina prikazovala používať zmenený obsah erbu a tým i pečatidla.

Z obdobia, keď sa Banská Belá tešila suverenite ako slobodné kráľovské a banské mesto, je známych 10 druhov pečatí, podrobne ich popísal Jozef Gindl vo svojej práci „Pečate a erb mesta Banská Belá“.

Najstaršia pečať mesta Banskej Belej sa zachovala na dokumente z 27. septembra 1473. Na listine je vo voskových obaloch na pergamenových krúžkoch zavesených sedem pečatí stredoslovenských banských miest. U pečate Banskej Belej je v perlovcovom dvojkruží gotický kruhopis + S. CIVIVm. De. DILn. Vnútri vnútorného kruhu je doprava obrátené rameno, ktorého ruka drží banícke želiezko a kladivko. Kruhová pečať v zelenom vosku má priemer 28 mm.

Po vydaní októbrového diplomu banská belá vymenila pečať s latinským kruhpisom za novú s maďarským kruhopisom BÉLABÁNYA SZABAD KIRÁLYI VÁROS. Iniciálka D je nad erbom, helmica s prikrývadlami chýba. Rytec ako predlohu použil obraz typária z pečatidla z roku 1737. Pečatný obraz do typária vyryl kremnický minciarský rytec Ján Gerger. Zápisnica zo zasadnutia rady mesta Banskej Belej bola prvý raz overená touto pečaťou 20. februára 1862. Túto pečať používala až do druhej straty svojej samostatnosti roku 1865.

Kým pri pečatidlách Banskej Belej je séria druhov používania, ktorú historik Jozef Gindl opísal vo svoje práci, pri mestskom erbe mesta Banskej Belej je nutné obmedziť sa iba na ojedinele zachovaný erb mesta. Poznáme však armálnu listinu, ktorou kráľ Ferdinand I. Dňa 4. decembra 1563 udelil Banskej Belej mestský erb, aký sa mal v predpísanej forme používať. Erb v štyrikrát zväčšenej podobe, v pôvodných farbách a presnom tvare dal kronikár obce reprodukovať aj na titulný list obecnej kroniky Banskej Belej v roku 1959.

Jozef Novák, vo svojej publikácii „Slovenské mestské a obecné erby“, opisuje heraldicky správny erb Banskej Belej nasledovne: Čierny, strieborne lemovaný štít so zlatým skríženým kladivom a baníckym želiezkom (hrotom) a štyrmi zlatými veľkými bodkami, umiestnenými vo výseku vzájomne prekrížených porísk, po bokoch štítu s dvoma kolmo postavenými striebornými jednohrotovými čakanmi.

Skutočnosť, že Banská Belá používala mestský erb, ktorý jej daroval Ferdinand I. roku 1563, dokazuje aj kamenný erb z roku 1590, opatrovaný v lapidáriu Starého zámku v Banskej Štiavnici, kde sú expozície Slovenského banského múzea, ktorý je ídeovo totožný s kresbou armálnej listiny a líši sa od nej iba v maličkosti, že želiezko a kladivko nie sú skrížené. Na tomto kamennom erbe, v jeho hornej časti je nápis:

ANNO DNI MDXC
TEMPORE DNI NICOL
HEBENSTREIT IV -
DICIS ET – NOTARII

Erb bol umiestnený nad portálom radnice v Banskej Belej.

Erb