Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ročná banská značka roku 1510 v bani Všetkých svatých, Hodruši - Hámroch
zdroj: Ing. Karsten Ivan
pridané: 2.10.2010

Banské značky vytesané v stenách banských diel, ktorých účelom bolo najmä zaznamenanie štvrťročných a ročných postupov banských chodieb pri razení, významné dátumy spojenia banských diel a vyznačenie hraníc banských mier v podzemí sa v historických štôlňach vyskytujú častejšie ako by sa zdalo, na Slovensku však ich štúdiu, triedeniu a interpretácii nebola venovaná väčšia pozornosť. Banské značky do bokov banských diel tesali tiež banskí merači oveľa skôr, ako boli kreslené prvé banské mapy, a štajgri kresali odobierkové značky pomerne pravidelne.

Meračské a odobierkové - evidenčné značky v banských dielach kresaných ručne pomocou kladivka a želiezka sa v hlbšej histórii vyskytovali pomerne často, veľká časť z týchto značiek najmä v kresaniciach ktoré sledovali rudné žily však bola s nástupom používania pušného prachu na trhanie hornín zničená . Po zavedení tejto prevratnej novinky sa totiž banskí podnikatelia húfne púšťali do znovu otvárania starých baní , úzke kresanice sa pristreľovali na „moderné“ širšie profily chodieb a ak chodba sledovala rudu, táto bola čo najskôr vydobytá - väčšinou aj s pribraním kresanice. Banské značky z obdobia stredoveku až renesancie spred 17 storočia na Slovensku sa z tohto dôvodu stali vzácnejšími a vyskytujú sa len v banských dielach, ktoré neboli „postihnuté“ úpravami trhacích prác. Po zavedení pušného prachu sa meračské a odobierkové značky prakticky zredukovali len na vývrty, do ktorých sa nabili drevené kolíky –tzv. štufy.

V prípade, že majitelia baní uznali za vhodné trvalo zaznačiť nápismi dôležité skutočnosti ako napríklad návštevy panovníkov a podobne, začali do stien banských diel vkladať kamenné tabule s vopred vytesanými nápismi a dátumami tak, ako poznáme pamätné tabule z návštev panovníkov v Štiavnicko-Hodrušskom revíri dnes sekundárne umiestnené v podzemí Banského múzea v prírode v štôlni Bartolomej, alebo v štôlni Glanzenberg v Banskej Štiavnici.

Z historickej literatúry je známy popis nápisu s vročením 1400 z Bieber štôlne v Štiavnických baniach, prípadne nápis z roku 1520 z prekopu Drei Männer Prostrednej štôlne závodu Všetkých svätých z Hodruše , oba nápisy sú však dnes už neprístupné.

O to príjemnejšie prekvapilo znovuobjavenie plošne pomerne veľkého vytesaného nápisu s vročením a s prekríženými baníckymi symbolmi na úrovni Prostrednej štôlne závodu Všetkých svätých (tiež nazývaného Horný Hodrušský banský závod), ktorý je jedným z najstarších svojho druhu v celom revíri. O kráse a výnimočnosti podzemia bane Všechsvätých sa opakovane zmieňujú takí banskí odborníci európskeho formátu ako Cseh, Szabó, ale aj Bergfest a iní ako o učebnici baníctva, preto že v nej nájdeme stopy všetkých banských technológii používaných počas trištvrte tisícročia. Táto baňa sa písomne uvádza už v roku 13.. ako fungujúca a prosperujúca baňa. Dobývanie v nej sa ukončilo v 50 rokoch 20 storočia, má teda takmer 800 ročnú históriu.

V roku 2007 bol montanistickými nadšencami speleoalpinistickým spôsobom vylezený 30 metrový kresaný komín z 16 storočia od úpadnice Erzsinken. V novšej dobe bol považovaný za slepé banské dielo, preto že zdanlivo nemal žiadne rozrážky, zospodu sa dalo dosvietiť na čelbu komína. Banská mapa je v týchto miestach neprehľadná vzhľadom na veľký počet banských diel tejto prastarej bane, a tak bola nesprávne interpretovaná.

Prvé správy po prieskume hovorili o systéme kresaníc aj strieľaných chodieb na úrovni hlavy komínam a prinesené fotografie zobrazovali veľký kresaný nápis s letopočtom a banskými symbolmi. V roku 2008 bol preto pracovníkmi majiteľa bane v spolupráci s nadšencami montanizmu popri iných prácach tento starý komín vydrevený a vystrojený rebríkmi ako alternatívna trasa pre vyspelejších montánnych turistov ktorí navštevujú v súčasnosti budovaný banský skanzen v Hodruši.

Vytesaný obraz samotný obsahuje veľký kvartálny „vinkel“ tvaru roztiahnutého „L“ vľavo od nápisu a vytesaných baníckych symbolov + prekrížený mlátok (kladivo s plochami na oboch stranách) a želiezko (sekáč s jednou stranou plochou a druhou s britom, osadený na rúčke) veľkosti cca 40 x 40 cm . Rúčky oboch symbolov sú prekrížené v spodnej tretine a zvierajú ostrý uhol. Dnes zobrazované „kladivká“ majú rúčky väčšinou skrížené v polovičke svojej dĺžky a to pod 90 stupňovým uhlom. Násadka - rúčka „želiezka“ je vyobrazená ako ohnutá, čo zodpovedá skutočnej ergonómii a reálnemu tvaru stáročiami používania optimalizovanému. Celkovo sa teda jedná o vyobrazenie oboch baníckych nástrojov v reálnej až mierne nadreálnej veľkosti v usporiadaní, ako ich poznáme z erbových a pečatných zobrazení stredoveku.

Nad železnými časťami vyobrazených nástrojov je vytesaný nápis s veľkosťou písma cca 6 – 8 cm, prečítaný a interpretovaný s najväčšou pravdepodobnosťou ako C V 1510 R , pričom jednotka a nula (10) v nápise je spojená priečkou a tisícová jednotka je s vytesanou bodkou na spôsob i.

Na základe analógii z pojednaní o približne rovnako starých banských nápisoch zo saskej baníckej oblasti Nemecka, odkiaľ k nám boli masívne importované technológie a znalosti razenia banských diel prisťahovalcami pozývanými panovníkmi, pokladá autor za vysoko pravdepodobné že nápis je možné interpretovať ako upresnenie dátumu vročenia nasledovne:

C je značka Cuartal (Quartal - Kvartál)
V označuje poradie týždňa v danom kvartáli – teda 5. týždeň kvartálu
1510 je rok
R je označenie kvartálu Reminiscere

Nápis by teda mal znamenať 5. týždeň kvartálu Reminiscere roku 1510 (poznámka: cirkevné kvartály dodnes používané už len Evanjelickou cirkvou a.v. sa nezhodujú s dnešným členením roku na kvartály podľa mesiacov. Odpočítavali sa od najväčšieho cirkevného sviatku, ktorým je Veľká Noc.) Keďže tento sviatok je pohyblivý datovanie orientačne vychádza v dnešnom ponímaní na 11 až 18 január 1510 Juliánskeho kalendára čo zodpovedá prvým pracovným dňom po sviatkoch Narodenia Pána (dnešné Vianoce, Nový rok - Silvester, Traja Králi).

Nápis so znakom je vytesaný v blízkosti vtedajšej čelby kresanice razenej po nevýraznej hlinastej poruche po tom ako z horizontálneho priebehu začína strmo stúpať v smere strmej skrutkovice, chodba bola razená následne strmšie a viac vpravo, čím nápis so značkami zostal v akomsi výklenku.

V blízkosti tohto výročného nápisu sa nachádza viacero meračských značiek tvaru maltézskeho kríža, na križovatke pri komíne je ďalší vytesaný „nápis“ či skôr značky , predbežne interpretované ako pravdepodobné znaky hraníc banských polí Chodby samotné sú zaujímavé známkami vetracieho systému: na vtedajšie časy sú tieto kresanice nezvyklo vysoké – až viac ako siahu (2 metre) – ale v stropnej časti sú vytesané „výklenky“ alebo „zápustky“ na hranolky, na ktoré sa kládli dosky a tým v strope fungoval akýsi separátny vetrací ťah – potrubie, v svojom čase zrejme napojené na drevený ručne poháňaný ventilátor.

Podľa dostupných podkladov je táto výročná tabuľa svojou veľkosťou, spracovaním a kontextom umiestnenia jednou z najvýznamnejších montánnych pamatihodností svojho druhu na Slovensku z obdobia neskorej gotiky, a stane sa jednou z významných atrakcii tejto prastarej bane.

Spracoval Karsten IVAN, 25.9.2010

Ročná banská značka roku 1510