Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Marianka (Malé Karpaty) - pútnické miesto s baníckou tradíciou
zdroj: http://www.marianka.eu
pridané: 2.7.2011

História obce Marianka sa väčšinou spája s tradíciou pútnického miesta. Málokto vie, že s obcou Marianka je úzko spätá aj bohatá banícka minulosť spojená s povrchovou a podzemnou ťažbou a priemyselným spracovaním mariatálskej bridlice.

Možnosti použitia bridlice

Mariatálskou bridlicou sa pokrývali strechy, dláždili nádvoria a dielne manufaktúr, vyrábali sa školské a obchodnícke tabuľky a tabule. Slúžila ako stavebný materiál, vyrábali sa z nej ozdobné parapety a stojany, dosky biliardových a krajčírskych stolov. Vyleštená do hladka pripomínala na vzhľad mramor a preto ju nazývali aj „čierny mramor“.

Bridlica a geológia

Mariatálske bridlice z geologického hľadiska sa zaraďujú do Marianskeho súvrstvia Borinskej jednotky, ktoré dosahuje hrúbku 400 - 500 metrov. Ide o slienité bridlice tmavošedej až čiernej farby s uhoľnatým pigmentom, ktorý okrem tmavého sfarbenia spôsobuje ich matný až hodvábny lesk. Sú dokonale štiepateľné a rozpadajú sa na tenké doštičky.

Na plochách bridličnatosti sa často nachádza pyrit. Počas ťažby v nich bolo nájdených množstvo jurských skamenelých hlavonožcov – amonitov a belemnitov, starých 190 miliónov rokov. Známe sú aj zrudnené marianske mangánové bridlice, v povrchovej zóne žltohnedej až čokoládovo-hnedej farby. Nachádzajú sa v nich šošovkové telesá a lavice tmavosivej, čiernej až hnedo-čiernej sedimentárnej rudy, hrubé 5 - 8 metrov. Ich ťažba prebiehala v Borinke, Stupave, Lozorne a Jablonovom (od roku 1874) a bola ukončená v roku 1945.

Vznik prosperujúceho podniku

Počiatky histórie ťažby bridlice v Marianke siahajú už do 17. storočia. Miestni obyvatelia v rôznych častiach katastra obce „lámali“ bridlicu pre vlastnú potrebu, na dlažby, obklady, oplotenia, oporné múriky alebo pre stavbu pivníc. Miestom, kde sa neskôr priemyselným spôsobom ťažila a priamo na mieste spracovávala bridlica, bola tzv. „šifrová jama“ (obr. 1). Táto sa “vytvárala”z pôvodného povrchového lámania bridlice a priebežne počas ťažby sa prehlbovala. V roku 1865 dosiahla hĺbku až 58 m, širku asi 48 m a dĺžku 95 m! Začiatkom šesťdesiatych rokov 19. storočia tu vybudovali majitelia podnik pre priemyselnú ťažbu a spracovanie bridlice (obr. 2-1). Na okraji ťažobnej jamy bolo rozmiestnených niekoľko objektov dielní pre jej spracovanie vybavených na tú dobu moderným technickým zariadením (obr. 2). Kancelárie vedenia podniku (obr. 3) sa nachádzali v samostatnej budove približne 200 metrov ďalej. V sezóne podnik zamestnával 200 až 300 ľudí.

Zakladateľom podniku bol v roku 1859 francúzsky finančník a podnikateľ Eugéne Bontoux (*1820, Miscon−†1904,Cannes) (obr. 4). Bol to prvý podnik svojho druhu v rakúskej monarchii, ktorý dobrou kvalitou tovaru úspešne konkuroval stredonemeckým podnikom. Možno ani neviete, že v roku 1867 na IV. svetovej výstave v Paríži získali jeho výrobky z mariatálskej bridlice striebornú medailu!

Ťažba bridlice

Pri dobývaní horniny sa používal strelný prach vložený do vrtov hĺbených za pomoci ručných vrtných kladív, oceľové páčidlá (pajsre), kladivá a sekáče (želiezka). Prakticky od založenia podniku sa bridlica ťažila (lámala) banským spôsobom výlučne pod povrchom v horizontálnych štôlňach razených do severnej steny ťažobnej jamy. Ich dĺžka aj niekoľko sto metrov a tieto boli postupne razené zo dna ťažobnej jamy pri jej prehlbovaní. Hlavná odvodňovacia štôlňa v roku 1898 dosiahla dĺžku až 750 metrov. Z „rúbaniny“, ktorá sa získavala pri budovaní štôlne a v ložisku, sa na štiepanie používalo len asi 10 - 20 % bridlíc, zvyšok bol odpad, ktorý sa odkladal v bani. Kvalitné kusy boli ručne vytláčané zo štôlne na vozíkoch úzkokoľajnej železnice. Podľa dostupných informácii sa denne vylámalo niekoľko desiatok kubických metrov horniny.

Spracovanie bridlice

Nalámaná bridlica bola dopravovaná vo vozíkoch na povrch z ťažobnej jamy pomocou silných lán žeriavovej kladky dvoch parných strojov. Následne ju odviezli do štiepárne, kde sa bridlicové platne štiepali pomocou veľkých štiepačiek a kamenných kladív. Vo výrobni pracovalo celkom 5 parných strojov o sile 120 koní. Tu bridlicu triedili a ručne štiepali. Tieto práce vykonávali muži. Potom na pracovných stoloch podľa šablón nakreslili obrysy výrobku a na vedľajšom pracovisku muži na jednoduchých sekacích strojoch, poháňaných transmisiou, vysekali hrubý tvar výrobku. Pomocou horizontálne uložených brúsnych kotúčov ženy zarovnávali okraje, brúsili a leštili povrch tabuliek. Pri každom zo šiestich strojov pracovali štyri ženy, ktoré sa chránili pred prachom šatkami a súkennými šálmi. Prach nasávali ventilátory do kanálov pod podlahou dielne.

Bridlicové školské písacie tabuľky

Pôvodným výrobkom podniku bola strešná krytina (obr. 5), ale najkvalitnejšiu surovinu približne od roku 1863 začal podnik spracovávať na náročnejší a drahší výrobok, ktorý sa na dlhé roky stal jeho hlavným produktom - bridlicové školské písacie tabuľky (obr. 6). Bridlicové tabuľky pre školákov sa osádzali do drevených rámov z mäkkého dreva, ale aj ozdobných rámov z tvrdého dreva, zinku alebo mosadze. Ich neoddeliteľnou súčasťou bola zahrotená tyčinka z tvrdšej bridlice tzv. „grifeľ“ zvyčajne priviazaná špagátikom k tabuľke, pomocou ktorej sa na tabuľku písalo. Jeho biela stopa sa dala na čiernom podklade dobre čítať, ale aj ľahko zotrieť mokrou hubkou alebo handričkou. Spotreba tabuliek rýchlo rástla. V dielňach podniku sa ich vyrábalo v roku 1864 denne okolo 8 000 kusov! Tabuľky sa vyvážali až do Južnej Ameriky, Anglicka a Orientu.

Ďalšie výrobky z bridlice

Výrobky z bridlice (ozdobné tabuľky, obkladacie tabule na nábytok, schody, dlažba) boli vyvážané do celej Európy, ale aj na Blízky východ a do Severnej Ameriky. Veľké množstvo bridlíc sa exportovalo po Dunaji, až do Srbska. Z najkvalitnejšej suroviny sa vyrábali starostlivým hladením veľké podkladové dosky na biliardové stoly, platne na krajčírske stoly, ktoré sa tiež vyvážali aj do vzdialenej cudziny, najmä do Anglicka a Francúzska. Dobrá surovina a vyspelé spracovanie zaručovali podniku prosperitu na niekoľko desaťročí.

Ukončenie prevádzky podniku

Koncom 19. storočia začala produkcia i počet robotníkov klesať. Roku 1894 tu robilo ešte 60, o šesť rokov neskôr iba 49 zamestnancov. Obmedzovanie výroby i začínajúci úpadok továrne mali viacero príčin. Začala sa rozvíjať hromadná mechanizovaná výroba veľmi kvalitnej škridle, ktorá sa ľahšie kládla, ale predovšetkým bola oveľa lacnejšia. Začiatkom 20. storočia sa objavujú aj ďalší konkurenti bridlice: ohňovzdorná, ľahká azbestocementová krytina a plech. Hlavný produkt podniku - bridlicové školské písacie tabuľky - boli postupne “vytláčané” priemyselne vyrábanými papierovými zošitmi a tak začiatkom prvej svetovej vojny sa po viac ako polstoročnej prevádzke končí éra slávneho podniku, priemyselná ťažba a spracovanie bridlice v Marianke.

Koniec podniku

V medzivojnovom období bolo niekoľko pokusov o jeho oživenie, ale s malými výsledkami. V súčasnosti už perspektíva obnovenia ťažby a spracovania bridlice neexistuje. Z bývalého a slávneho podniku dnes už nezostalo prakticky nič. Lokalita od zániku podniku celé roky postupne pustla, jej okolie sa stávalo neriadeným miestnym smetiskom. Z pôvodne 30 metrov vysokej kolmej steny, pod ktorou bola ťažobná jama, zostal už len niekoľko metrov vysoký odkryv, ktorý podlieha prirodzenému zvetrávaniu. Jeho časť sa v roku 2010 zrútila (obr. 7).

Aj “šifrová jama” - je už minulosťou. Štôlne so zvyškami zariadení boli zanesené hlinou, ktorá do nej prúdila od jari roku 1967 spolu s vodou z "mokrej linky" susedného kameňolomu kalná voda s nepoužiteľnou kalovou frakciou kameniva až dovtedy, kým sa jama úplne nezaniesla... Necitlivou likvidáciou „šifrovej jamy“ bola nenávratne zničená významná geologicko - paleontologická lokalita, ktorej sa venovalo zo strany odborníkov viac pozornosti, ako napr. všeobecne známemu chránenému nálezisku Sandberg. Miesto roky navštevovali exkurzie, školské výpravy, naši a zahraniční paleontológovia a geológovia a vôbec obdivovatelia prírody.

V osemdesiatych rokoch XX. storočia iniciatívu na jej záchranu vyvíjali najmä ochranárske organizácie z Bratislavy, ale táto ich snaha zostala u kompetentných bez odozvy. Rovnako tak, ako jej zaradenie do špecializovaných exkurzných trás v okolí hlavného mesta Bratislavy (ekvivalent Barandienu pri Prahe) alebo návrh na vyhlásenie chránenej geologickej lokality.

Lokalitu preslávili nálezy skamenelín, hlavne vymretých druhohorných hlavonožcov - amonitov a belemnitov - morských živočíchov z obdobia liasu, staršej vekovej formácie geologického obdobia jury - teda asi spred 180 miliónov rokov! A našli sa veru v Marianke aj ako úlomky v bridlici, ale aj ako neporušené fosílie. Tieto ešte aj v súčasnosti sú ozdobou mnohých paleontologických expozícií európskych múzeí a inštitúcii, najviac ich je vo Viedni a Budapešti. Mnoho odborných prác sa venovalo štúdiu skamenelín z Marianky. Najznámejšou z nich je „Fauna der Dachschiefer von Mariathal" z roku 1899 od F. X. Schäffera.

Významné obdobie histórie ťažby a spracovania bridlice v Marianke bolo dlhé roky neznáme. Vyplniť túto medzeru v histórii sa podujala v roku 2006 skupina nadšencov založením občianskeho združenia Spolok Permon Marianka, ktorého hlavným cieľom je bádateľsko-výskumná činnosť zameraná na zdokumentovanie histórie a propagáciu bývalej ťažby, spracovania a využitia bridlíc v Marianke a okolí, ďalej históriu, súčasnosť a prírodu obce Marianka a jej širšieho okolia.

Od septembra 2007 je spolok členom Združenia baníckych spolkov a cechov Slovenska. O našej činnosti informujeme v spolkovom spravodaji „Mariatálsky Permon“, a na webovej stránke spolku www.marianka.eu

V súčasnosti vyvíjame iniciatívu za záchranu starého banského diela v Marianskom údolí (v blízkosti III. marianskej kaplnky) a z nej pokračujúcej šachty do štôlní, kde sa bridlica ťažila pravdepodobne len pre potrebu tamojšieho pavlínskeho kláštora alebo pre účely prieskumu. Štôlňa je v súčasnosti zatopená vodou a neprístupná. Najstarší obyvatelia Marianky si určite pamätajú na tzv. Panorámu, ktorá stála pred vstupom do banského diela. Jedná sa pravdepodobne o najstaršie banské dielo v Marianke a jediné zachovalé staré banské dielo na ťažbu bridlice banským spôsobom na Slovensku zo XVI. - XVII.storočia.

Zánikom lokality, asi definitívne zanikla banícka činnosť v našej obci. Miesto slávnej ťažby a spracovania bridlice bude pripomínať kaplnka. sv. Barbory - ochrankyne baníkov - odhalená a požehnaná 20. novembra 2010 (obr. 8). V blízkosti kaplnky v roku 2011 bude umiestnená infotabuľa s popisom histórie ťažby a spracovania bridlice v Marianke. Bližšie informácie: www.marianka.eu

Zdroj: www.marianka.eu, aktualizované: 27.6.2011

obr.1 Šifrová jama na perokresbe z časopisu Vasárnapi Ujság z roku 1865