Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Hnúšťa – mesto s bohatou minulosťou baníctva a históriou železiarskou II.
zdroj: http://www.hnusta.sk
pridané: 12.11.2013

Výroba železa a jeho spracovanie patrili k najstarším výrobným odvetviam na Slovensku. Bohaté ložiská kvalitných rúd, hojnosť lesov, dostatok vodnej energie vytvárali priaznivé podmienky pre rozvoj železiarstva aj v Hnúšti. Železo sa spracúvalo cez stáročia kladivom, neskôr poháňaným vodným kolesom tzv. hámrom (fabrilibus domibus, qui wulgo hamur vocantur). Hámor znamenal tú časť železiarskej huty, v ktorej sa spracúvala železná hruda, vytavená v kusových peciach vykúvaním pod vodným kladivom na úžitkové železo, najčastejšie tyče. Pojem hámor sa užíval pre celú železiarsku výrobnú jednotku, vrátane taviacej pece.

Prvé hámre na vodný pohon sa objavili v Slovenskom rudohorí. Ján zo Štítnika dal do zálohu v roku 1344 Mikulášovi, mešťanovi z Jelšavy majetkový podiel i s kováčskym domom, ktorý sa ľudovo nazýva hámor. Ide o prvé písomné zachytenie existencie tohto zariadenia, nielen na území Slovenska, ale v celom Uhorskom kráľovstve. K rozvoju železiarstva na Slovensku od 16. storočia prispeli okrem baníctva aj vojenské potreby vyvolané jednak tureckou expanziou, ako aj povstaniami uhorských stavov. Vznikali početné huty a hámre, najmä v oblasti rudohoria, kde boli najbohatšie zásoby ľahko taviteľnej i prístupnej rudy, aj dostatok paliva – dreveného uhlia. Je možné, že výrobu a spracovanie železa môžeme datovať od neskorej doby rímskej cez obdobie sťahovania národov až do slovanského obdobia. Veď vieme, že rímsky cisár Marcus Avrélius okolo rokov 161 -180 n.l. v okolí Hnúšte porazil tu usadených Gótov a Markomanov. Nejaký rozsiahlejší archeologický výskum v našich zemepisných šírkach nebol robený a preto neexistuje významný dôkaz o metalurgii železa v okolí Hnúšte z týchto období. Hutníctvo železa je tu však nepochybne staršie ako ho zaregistrovali historické pramene.

V katastrálnom území Hnúšte sa s kutacími prácami a ťažbou začalo v druhej polovici 18. storočia. Prvým ťažiarom zaujímajúcim sa o ťažbu železných rúd v chotári Hnúšte bol Ján Bodó zo Štítnika, ktorý 27. mája 1758 požiadal v mene Mikuláša Kubínyiho Nižší banský súd v Dobšinej o udelenie výhradných kutísk v hone Hanušková, Grajciarová, Konvenica a Dubica. Vďaka pozitívnym výsledkom sa aj Terézia Kubínyiová rozhodla v roku 1760 zintenzívniť banské práce v lokalite Hanušková (severná časť Štepovho vrchu smerom k Mútniku). Požiadala banský súd o povolenie raziť jednu kutaciu a jednu Dedičnú štôlňu spolu s hlavnou šachtou a ostatnými náležitosťami potrebnými pre banskú prevádzku.

Podobne v roku 1770 Andrej Abrahamčík na majetku Mikuláša Kubínyiho vykonal v lokalite Dolina – Vrch na deviatich výhradných kutiskách kutacie práce. Sám Mikuláš Kubínyi požiadal o udelenie výhradných kutieb vzťahujúcich sa na vyhľadávanie všetkých druhov kovov v hone Kamenistô. Ďalším novým podnikateľom bol Ján Krúdy, ktorý na lokalite Grajciarová v mene Terézie Kubínyiovej požiadal v roku 1772 o udelenie kutieb. Aj v blízkom Mútniku Tomáš a Ondrej Schnobelovci vyhľadávali drahé kovy a medenú rudu. Vyťažené rudy sa na mieste náleziska aj spracovávali. Prvá správa dokladujúca existenciu železiarne v Hnúšti pochádza z 15. októbra 1772. Výrobné zariadenie patrilo Štefanovi Törökovi. V roku 1780 na Sinci v hone zvanom pod Dubčekom kutal v piatich kutbách Pavol Adamovič. Kapitálovo mu pomáhali Juraj Bartók a Kubínyiovci. Za zaujímavú správu tu môžeme považovať objavenie kobaltovej rudy.

Viac: http://www.hnusta.sk/hnusta-%E2%80%93-mesto-s-bohatou-minulostou-banictva-historiou-zeleziarskou-ii

http://www.hnusta.sk