Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Tajov
zdroj: http://tajov.sk
pridané: 30.11.2014

Minulosť obce siaha do XIV. storočia. Tajov vznikol ako majetok Radvanskovcov. Dôležitým medzníkom v dejinách obce je 16. marec 1495. Tento dátum je uvedený na obchodnej dohode Jána Turzu s augsburským obchodným kapitalistom Jakubom Fuggerom. Turzovsko - Fuggerovská spoločnosť získala od kráľovského dvora povolenie na stavbu viacerých hút. V rokoch 1496 - 1500 v Tajove postavili Turzovci dve huty: v jednej sa cedila a v druhej rafinovala meď. Obe huty prebrala banská komora a v prevádzke boli až do r. 1893.

Vyčistená meď sa vozila cez Sliezsko do Bratislavy alebo cez Krupinu do Viedne. V 18. storočí sa tu rafinovala meď z Banátu, v 19. storočí zo Španej Doliny a Smolníka. V 16. storočí zamestnávala huta 70 - 100 robotníkov. Personál huty bol podriadený Banskej komore, ostatní do r. 1848 boli poddanými Radvanskovcov.

V chotári obcí Tajov a Jabríková sa nachádzali náleziská vzácnych rúd. Smerom na Kordíky - Na baničke sa dolovala žltá arzénová ruda - auripigment a pod Králikmi realgár sfarbený dočervena, dobre viditeľný aj v potoku. Preto mu aj dali predkovia názov Farebný potok a okolie Farbenô. Arzénové rudy sa na mieste aj mleli a posielali na farmaceutické účely do Viedne.

O existencii ďalších rúd hovoria zachované názvy častí chotára: Zlatý kopec, Strieborná, Ortútno, Biela hlina... V dedine sa pálilo aj drevené uhlie v časti dodnes menovanej Uhliarska.

V laboratóriu tajovských hút pracoval aj otec Tajovského - Alojz Gregor. Pomocou olova oddeľovali od medi striebro. Huty neživili iba robotníkov, ale aj výrobcov úžitkovej keramiky. Hrnčiari vyrábali predmety pre domácnosť a tiež tégliky a mištičky pre hutnícke laboratórium. Poslednými majstrami - hrnčiarmi boli Sedilekovci od Jergov.

Podrobnejším pátraním po histórii obce v archíve Márie Terézie vo Viedni sa podarilo objaviť dve staré pečatidlá obce. Z nich bol vytvorený súčasný erb obce Tajov, na ktorom je vyobrazené hutnícke náradie. Vo Viedenskom archíve sa našiel aj záznam o tradícii tajovských jarmokov. Rozloha chotára obce Tajov bola 736 ha a bývalej Jabríkovej 194 ha. Obec Jabríkovú od Tajova oddeľoval Králický potok. Staršie pomenovanie Jabríkovej, ktorá 1. januára 1943 splynula s Tajovom, bol Jabrickov (1696), Jabrinkova (1786), Jabrikó Imréd.

Po zániku huty v r. 1893 sa jej robotníci zamestnávali v okolitých závodoch, ale aj v papierni v Harmanci, Medenom Hámre v Banskej Bystrici, v Banskej Štiavnici...

Obec vďaka tomu, že v nej bolo sídlo obvodného notariátu, bola centrom doliny. Zásluhou agilného notára Jána Mittera postavila v roku 1929 vodovod a v roku 1932 zaviedla elektrinu do domácností. Obecné kroniky Jabríkovej a Tajova sa začali písať od r. 1934 do r. 1943 a po zlúčení r. 1943 sa začala písať jedna kronika.

Viac: http://tajov.sk/historia-obce.html