Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Remetské Hámre
zdroj: https://sk.wikipedia.org
pridané: 3.2.2017

Remetské Hámre sa nachádzajú na južnom upätí pohoria Vihorlat v priemernej nadmorskej výške 276 m n. m. Východne od obce preteká potok Okna prameniaci v neďalekom jazere Morské oko 619 m n. m. Nad obcou sa vypína vrch Lysák 821,1 m

Remetské Hámre sú jedna z najmladších obcí najvýchodnejšej časti Slovenska. Pôvodná obec pravdepodobne vznikla na mieste Potašňa (asi 5 km severne od dnešnej obce), na majetku šľachtickej rodiny Sztarayovcov koncom 18. storočia ako typická robotnícka osada. Prvú písomnú zmienku nachádzame z roku 1449, kedy na mieste dnešnej obce existovala obec s latinským názvom Olahremethe, čiže Valašské Remety. Toto sídlo vzniklo na území dnešnej susednej obce Vyšné Remety, aby odtiaľ mohli Valasi lepšie využívať pastviská vo Vihorlatských vrchoch. Z nasledujúcich rokov sa však o Remetských Hámroch nezachovali žiadne informácie ani písomné správy. Dozvedáme sa o nich až koncom 18. storočia a to v súvislosti s rozvojom železiarskej výroby v tejto časti vtedajšieho Uhorska. Samostatnou obcou sa Remetské Hámre stali pravdepodobne medzi rokmi 1869 – 1880, dovtedy boli uvádzané iba ako miestna časť Vyšných Remiet. Proces osamostatnenia obce popisuje historka, podľa ktorej Remetský potok, ktorý preteká cez Remetské Hámre, kúpili Remetskohámorčania od Vyšnoremetčanov za sud pálenky.

Na území Remetských Hámrov stála železiareň, ktorú ešte na začiatku 19. storočia považovali za jednu z najvýznamnejších v celom Uhorsku. Koncom 18. storočia tunajšie majetky vlastnil gróf Filip Sztáray. Jeho synovia Vincent a Krištof vlastnili železiareň najneskôr od 20. rokov 19. storočia. V starších písomnostiach sa uvádza, že tunajší hámor bol v prevádzke už od roku 1797 a zamestnával okolo 90 robotníkov. Pri tejto prosperujúcej fabrike sa pomaly od roku 1828 začala vytvárať osada, ktorú miestni pomenovali Hámor, alebo Hamri. Uvádza sa 68 domov a 467 obyvateľov. Najväčší rozmach dosiahla až po roku 1864, keď Ignác Gross začal stavať valcovňu, zlieváreň a neskoršie výrobňu poľnohospodárskeho náradia. Železnú rudu kopali na Mochnatom vrchu a v okolitých kopcoch, troskotvornú hlinku neďaleko Morského oka. Vytavená železná ruda sa spracúvala v troch hámroch. V roku 1848 sa vyrábali najmä hlavne do pušiek (týždenne asi 100 ks).

Produkcia železa v centoch (1 cent 56 kg):

v roku 1843 10 000 centov
v roku 1851 4 000 centov
v roku 1857 5 000 centov
v roku 1867 2 978 centov

Podnik patril najprv k dobre prosperujúcim, ale začiatkom 20. storočia už bol slabý odbyt a výroba začala upadať. Továreň pracovala až do roku 1922, keď vyhorela.

Viac: https://sk.wikipedia.org/wiki/Remetsk%C3%A9_H%C3%A1mre

https://sk.wikipedia.org