...
Minerály
a horniny Slovenska ::
prepni na celú stránku
|
Horniny |
Spraš, prachovec

Spraš
- Moravany, Podunajská pahorkatina
Foto
https://cs.wikipedia.org/wiki/Spra%C5%A1#/media/Soubor:Loess_fg1.jpg
https://www.mindat.org/photo-1118237.html
Spraš je nespevnená, masívna usadená hornina žltej farby, tvorená nadpolovičným obsahom častíc prachovej (aleuritovej) veľkosti. Väčšina spraší vzniká usadzovaním vyvievaných sedimentov. Často sa v nich nachádzajú vápnité konkrécie označované ako cicváre, ktoré vznikajú vylúhovaním karbonátov. Spraše majú dôležitú pôdotvornú úlohu a sú hlavnou materskou horninou černozeme.
Spraše ako prvý definoval Ch. Lyell. Porovnával spraše z údolia Mississippi so sprašami v údolí Rýna. Pôvodne bol presvedčený, že sú fluviálnym (riečnymi) sedimentami. Až neskôr v roku 1877 F. von Richthofen poukázal na ich eolický (naviaty) pôvod.
Vznik
Sú to najrozšírenejšie, vetrom naviate (eolické) prachové sedimenty. Glaciálne spraše sa tvorili v pleistocénnych ľadových dobách, keď vplyvom suchého a studeného podnebia prebiehalo silné mrazové zvetrávanie hornín. Pevné horniny sa účinkom mrazu rozpadli až na prach. Vodami topiacich sa ľadovcov boli prachové zvetraliny premiestňované. Stali sa súčasťou glaciofluviálnych sedimentov. Z dolín riek bol jemný prach vyvievaný vetrom a usadzovaný v miestach, kde vietor strácal svoju unášaciu schopnosť (obyčajne v závetrí). Slovenské spraše sa ukladali najmä na miernych svahoch sklonených k V, JV alebo J. Z prachu sa pedogenetickýni procesom vytvorila spraš. Spraše sa tvorili i v močiaroch, resp. v prostredí, kde boli občas zaplavené vodu (riečne nivy). Sprašová prikrývka sa tvorila počas niekoľkých ľadových dôb (gláciálov) a štadiálov (studené obdobia počas ľadovej doby oddelené navzájom teplejšími interštadiálmi).[1]
Neglaciálne spraše vznikajú na púštiach, prípadne iných oblastiach postihnutých silnými vetrami, jazerách typu playa a tiež ukladaním vulkanického popola.
Výskyt
Odkryv v sprašiach blízko maďarského Szulimánu. Spraše bežne tvoria dobré odkryvy, kvôli svojej stĺpcovej odlučnosti.
Môžu dosahovať pomerne veľké hrúbky, zriedkavo až stovky metrov. Takéto hrubé polohy spraší sú známe z Číny. Časť z nich nepatrí ku glaciálnym, lebo boli vyvievané z púšte Gobi a iných na severe krajiny, časť však bola erodovaná Žltou riekou[4]. Rovnako hrubé akumulácie spraší sú známe zo Stredozápadu USA (oblasť Veľkých prérií, Nebraska, Kansas a Colorado). Spraše väčšinou tvoria menej hrubé, max. desiatky metrov, avšak pomerne rozsiahle výskyty na desiatkach až stovkách kilometrov štvorcových. Spraše vulkanického pôvodu sú známe z Ekvádoru a Argentíny. Niektoré spraše z Argentíny vznikli v tropickom prostredí rovnako ako v Brazílii a Uruguayi. Španielske spraše sú typické vysokým obsahom sadrovca. Neglaciálne spraše boli nájdené aj v Austrálii a Afrike.
V Česku sú známe z oblasti Znojma, Brna a Vyškova.[5] Tvoria podstatnú časť výplne najmladších častí Panónskej panvy v Maďarsku.
Na Slovensku sa vyskytujú na Záhorí, ale hlavne na Trnavskej, Nitrianskej, Žitavskej, Hronskej, Ipeľskej pahorkatine a na Východoslovenskej nížine. Pozdĺž tokov zasahujú do kotlín Ipeľskej, Lučenskej, Rimavskej a Košickej.[1] Najväčšiu hrúbku okolo 30 m dosahujú spraše v Rišňovskej depresii pri Alekšinciach.
Význam
Spraše na Slovensku vytvárajú vhodný substrát pre tvorbu kvalitných pôd[3]. Miestami boli alebo sú ťažené ako tehliarska surovina napr. pri Trnave, Modre, Nitre, Leviciach, Nových Zámkoch a inde[2].
Referencie
Minerály a horniny Slovenska - spraš [online]. mineraly.sk, [cit. 2010-04-05]. Dostupné online. Archivované 2015-12-24 z originálu.
Vladár, J. a kolektív, 1981: Encyklopédia Slovenska. V. zväzok R-S. Veda, Bratislava, s. 573
PETRÁNEK, Jan. On-line geologická encyklopedie - spraš [online]. geology.cz, [cit. 2010-04-05]. Dostupné online.
Šajgajík, J., 1991: Sedimentológia spraší. Mineralia Slovaca, 23, s. 251-254
Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2010-04-05]. Dostupné online.
Zdroj
https://sk.wikipedia.org/wiki/Spra%C5%A1
https://cs.wikipedia.org/wiki/Spra%C5%A1
https://en.wikipedia.org/wiki/Loess
https://www.mindat.org/min-50924.html
https://www.mineralienatlas.de/lexikon/index.php/RockData?rock=loess
PELLANT, Chris; PELLANT, Helen. Horniny a minerály.: Osvěta, 1994. 256 s. ISBN 80-217-0582-5