Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
Knihy |
Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (1. časť - Úvod)
zdroj:
Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 4.2.2011
Venovanie
Taký je krásny náš Liptov skutočne najkrajší na svete. Z tejto krásy niekoľko papršlekov vybral a zvláštne oceniť mienil pôvodca diela: "Prírodné bohatstvo Liptova" Starohorský.
Pôvodca stvoril dielce a ono sa skveje v rúchu, do akého ho obliekol náš znamenitý muž F. Klimeš.
Tým je ale ešte nie ukojená moja priahnúca žiadosť. Moja žiadosť priahne za tým, aby sa dielo "Prírodné bohatstvo Liptova" dostalo do rúk synom a dcéram nášho malebného Liptova a aj touto cestou aby v srdciach jích našly ozveny zlaté slová Horalove.
Obdivovať... ba viac: milovať Liptov. I Touto pohnútkou bádaný VENUJEM A OBETUJEM
"Prírodné bohatstvo Liptova" od Starohorského synom a dcéram nášho krásneho Liptova.
Hrádok, Liptov, v lete 1925.
Dr. BOHUSLAV KLIMO, pravotár, poslanec, nakladateľ diela "Prírodné bohatstvo Liptova“.
Prof. Ján Volko-St.arohorský: Prírodné bohatstvo Liptova.
Liptovská paňva a ju ohraničujúce geologické útvary. Minerálne vody a liečivé pramene, jaskyne, kameňolomy, rúdy. Krásy, praosady, podnebie, hrady a baníctvo Liptova.
Nákladom vlastným, tlačil F. Klimeš v Lipt. Sv. Mikuláši, 1924
Prekrásny, nádherný a malebný Liptov, obdarený hornatými, veľkolepými, utešenými vrchami a pahorami, hodný je toho, aby sme sa s ním zovrubnejšie a úplnejšie oboznámili. Tie pútavé, strmé i štíhle, skalnaté Tatry, mohutné, kopovité prítulné Fatry, obydlené vlnisto-rovinné paňvy lákajú nás do svojho roztvoreného láskyplného náručia, aby sme v nich po každodennej práci okriali, ožili a zase k novej činnosti čerstvej chuti, otúženia v každodenných trampotách života, obnovenej sily, novej energie a, túžby po krásnom, dobrom o vznešenom dosiahli.
"Ej hory, hory, hory čierne, Neraz som ja prešiel cez ne..."
Hory, bralá, nebotyčné sokorce! Aké kúzlo vyjadrujúce pojmy... "Ó, blažený tu život!" nadšene píše náš za všetko krásne zaujatý Podtatranský. "Chladivá tôňa stromu príjemne nás vábi k sebe a mäkkým mochom vystlaté miesťatko ponúka ustaté telo k odpočinku. Tam zase pestrými kvietkami posiata lúčinka unáša dušu našu v nadzemské svety a lúkou hadiaci sa potôčik bublaním svojím spojuje city naše v jemný krásny súzvuk. Neznám, či každého,
ale moja duša nikde necíti sa tak blaženou, ako pod ústreším konáristých stromov. Tu očisťuje sa mój život, tu prudkejšie prebieha krv žilami, náruživosti krotnú, myšlienky dostávajú nadzemský vzlet a city od márností sveta oslobodené skryjú sa v svojej rýdzej čistote. V hustej hore, kam nedosiahne hluk sveta, kde človek s prírodou a v prírode žije, kde v každom kvietku, v každom chvení lístkov spatruje len múdrosť a dobrotu Všemohúceho: tam omnoho živšie cítime pôvod náš.
Celá Československá republika, celé Slovensko, ale menovite náš krásny Liptov oplýva vhodnými miestami na pútavé a pôvabné vychádzky. Štíhle, bralnaté, kúzelné Vysoké Tatry, i tajuplné jaskynné, zlato a železonosné Nižné Tatry lákajú nás a vábia stále do svojho sviežeho rozopiateho lona. No a usmievavé Fatry sú doplňkom teplejšieho prítulného pohľadu.
Výlety k Demänovskej a Stanišovskej jaskyni, k svätojánskym, lúčianskym, sliačskym, stankovianskym a bešeňovským žriedlam, na praosadu Rohačkovú a zäpadné, pohrobné, urnové svahy Rohačky, na podpoludnické zkamenelými zvieratkami preplnené Vápeničky, na praobydlenisko súsedného vrchu, kužeľovitého Hrádku, na povestnú Švihrovú, k vyšným riavam, k tatranským morénam, k „morským okám“, k naším večne zeleným a voňavým horám a sivým i snivým bralám, ku zlatu, striebru, železu, uhliu, antimonitu a mramoru, to všetko sú vychádzky, ktoré čarodejným svojím prútom otvárajú nám knihy nielen netušenej krásy a poézie, ale aj zemevedy, nelen že nás povznesú a zabavia, ale i poučia a občerstvia.
Vedecká práca v prírode má neodškriepiteľne veľký význam, nielen preto, že milovníkom a horlivcom prírody nové smery nové cesty k bádaniu odhaľuje, nielen že nás telesne zmalátnelých a stále doma sediacich rozkýva, zabaví, posilní a poteší, nielen že nás i do spoločnosti svádza a to nie po dymných zatvorených miestnostiach, lež v nádhernej a skvostnej posvätnej milej prírode, ale nás aj lieči a telesne i duševne obodruje, vtužuje, uzdravuje ba aj omladzuje, zo splesneného života nový, energiou a oduševnením kypiaci, za krásne a vznešené horiaci nový život tvorí.
Príroda človeka preporocuje, novými myšlienkami obohacuje. To netreba dokazovať, to nám je všetkým známo. Keď teda vedecká práca a vychádzky v prírode majú taký veľký význam, musia byť aj po celej našej milej a nádhernej republike u otčine ujaté, ale nielen v rozprávkach a myšlienkach, ale aj v činoch a v skutkoch.
Tak teda turistika pňa zotavenie úzko sa opiera a nepozorovane prechodí do "umeleckej" a táto zase do "vedeckej" turistiky, do vedeckých vychádzok, ktoré zosilnené "umelectvom" i "zotavením" môžu tvoriť a utvoriť to najcennejšie a ľudsky najdokonalejšie.
Povojnový všeobecný zakorenený hmotársky prúd života zase sa časom zmierni a ako po daždi nastáva chvíľa, po búrke utíšenie: tak po tom najhrubšom materializme iste nastane túžené preporodenie a vzlet do ideálnejšieho krajšieho života; zobudí sa túžba po ľudskejších, duchovnejších veciach, zobudí sa túžba i po milej prírode, ktorá prechováva v živote lásku, v útvaroch krásu, v impozantnostiach a nedostížiteľných priestoroch velebu.
Milujme prírodu a žime v nej, vychádzajme častejšie do našich hôr a porozumieme tajuplnej reči žblnkotavých potôčkov, jemnému šelestu rozihraného lístia, povznášajúcemu spevu vzdušných operencov.
Buďme šľachetnými, láskou preporodenými, milujme poriadok, milujme život a nedovoľme kaziť stromky, ale skôr ich pestujme, nedovoľme trápiť zvieratá, lebo trápenie zvierat budí duchaspustlosť, divokosť, bezcitnosť a otupenosti. Podobne šetrime nádherné krásy prírody a nedovoľme ich vyhubiť. Okrášľujme naše milé príbytky kvetami, ulice, cesty stromami, mestá vychádzkami, promenádami, zahradami, hájami.
Oboznámme sa s prírodným bohatstvom Liptova a využitkujme ho tak, aby pri "úžitočnom" i "pekné" malo miesta. Poznajme naše kraje, naše hory, priľnime k nim, milujme ich a robme ich prístupnými a oboznamujme zahraničný a menovite slaviansky svet s našími krásou oplyvajúcimi mohutnými pahorami.
Nech zkvitnú kraje naše a zakliate holé bralá nech sa premenia v stromový a kvetinový raj s ľuďmi vznešeného ducha, mocného, zdravého tela a dobrej vôle!
Pôvodca.
Titulná strana
Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924