Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (7. časť - Minerálne vody a liečivé pramene Liptova)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 13.2.2011

O Lúčanskych thermách a ich velikom význame sa už dosť popísalo a predsa kúpele Lúčky sú tiež nie tak vychýrené a ocenené, ako by si to dľa veľkej liečivej sily svojich minerálnych prameňov zaslúžily.

Kúpeľný bazén obsahuje 24° R. teplú minerálnu železitú vodu, Od neho asi na 300 krokov na južnom konci parku je pitný min. prameň "Pod strieškou". Severne od kúpeľa asi na 100 krokov je prítomne nový pitný prameň a pred 20 rokami od neho na sever bol jeden 15 m. dlhý a 10 m. široký bazén, v ktorom minerálna železitá voda blbotave vyvierala. Teraz je zasypaný a takzvaná "horáreň" (malý domok pre kúpeľných hostí), vystavená na vápencovom túfe, upozorňuje nás na miesto, pri ktorom sa spomenutý bazén nachodil.

Inačej tu celý základ sadu je mokrý a skoro všade, kde by človek zakopal, mohol by prísť na minerálne pramene. Jeden minerálny bazén je na pravo od cesty na 10 krokov pri Kapličke, má asi 5 m. v priemere je okruhlastý a Lúčania, menovite mládež, sa v ňom kúpu. Hore vyššie do Lúčanky ústia tiež minerálne pramene, ale tak sa zdá, že predsa len pozdĺž cesty, tam kde sa hornotriasový vápenec a dolomit do dolinnej rovinky spúšťa a pod naplavenište Lúčanky či Ráztočianky sa tisne, je tektonicky priečny i pozdĺžny lom, 2 ktorého minerálna voda prýšti a ktorá i takzvané "ľanové močidlá" pod cestou napája a napĺňa. Tak tu tiež, ako patrno, sú 3 bazény (1 zahrádzaný, 1 kúpeľný a 1 pri kapličke) a viac, (nateraz vyše 5) odhalených minerálnych prameňov. Je jasné, že tuná práve tak ako i pri Bešeňovej, Čertovici, Sv. Jáne a Stankovänoch nemáme s jedným minerálnym prameňom dočinenia, ale celý systém, celý rad prameňov sa tu vyskytuje a zo značnej teplej 1000 metrovej hĺbky na chladný ale svieži povrch Liptova sa prediera. Prv ale ako by sme opustili oblasť Liptovskej paňvy. nutno spomenúť ešte Kvačiansky minerálny nový prameň na Brezinách.

Spomenuté pramene sú na oblasti niekdajšieho paleogénneho zálevu, či Liptovskej paňvy. Takže minerálna štavica vyše Hrbôltovej už patrí do priepilnej dolinnej oblasti Váhu, či pohôrnej oblasti Fatier, ktoré od západu ohraničujú Liptov a bdejú nad ním v podobe i homolovitých ale i rozcuchraných zväčša vápenitých štítov.

Asi na 400 m. juhovýchodne od kameňolomu Skladanej skaly rozprestiera sa svahová drťová kužel. Zpod drveniska skál tejto kúžele vyviera vo výške 20 m. nad Váhom na dvoch poťažne na troch miestach sírová uhličitá studená kyselka. Hlavný prameň je cementovou rúrou opravený, 40-50 cm, hlboký, a nachodí sa 1~5 m. v priemere velikej okrúhlej, 0,5 m. hlbokej jamy, pri ňom tiež ešte v jame na ľavo nachodí sa druhý prameň, ktorý je ale ešte neopravený.

Hlavný prameň obsahuje pri vyvieraní bubliniek kľud či malé vrenie a tuhé vrenie bubliniek či maximum a minimum. Po maximume vyvierania dostaví sa po 1 minúte 10 sekundách vždy kľudné minimum, ktoré asi 5 sekúnd trvá. Vtedy skoro ani bublinky nevýnde na povrch. Z týchto štavnatých, v spoločnej jame umiestených pramienkov tečie minerálna voda dolu po svahu, tvoriac na dvoch miestach bielošedú i žĺtkavú, skalonú vápencovo-túfovítú kôru.

Tá druhá, západná má svojho tvorcu v podobe nižného minerálneho prameňa či nižnej kyselky, ktorá viac na ľavo a niečo na dol asi na 8 krokov od spomenutej jamy prýšti. Minerálna voda po vápencovotúfovom kúželovom pruhu málo tečie, viac tečie ona popod pruh a na rovinnej terase pod svahovými túfovitými pruhami sa sráža a tvorí mláčky, inkrustujúc trávu a usadzujúc vápenitú bielošedú kôru. Táto pravobrežná terasa Váhu je mierne k Váhu naklonená, sú na nej polia a strmo, asi v 5 m. výške spúšťa sa na vinúcu sa pod ňou železničnú trať ktorá úzko a blízko susedí i so šumivým a hučivým Váhom. Od železničného strážneho domku (458 m.), proti ktorému ústi "Bystrá dolina" Fatier, je táto kyslá voda v pravo na severovýchod len na 200 m. vzdialená a obsahuje 50-90 m. dlhý a 15 m. vysoký vápencovo-túfový útvar, ktorý sa neustále hrúbi a rastie. Hlavný prameň je od terasy v 10 m. výške. V pravo na kúželovitej drti sú tiež pramienky, no tieto sú už sladkovodné a zdá sa, že dolinkovú vodu pod "Rovňou" zahrňujú.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924