Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Knihy

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (11. časť - Bohatstvo i krása kúpeľov Lúček a vápencovotúfovité útvary)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané:
22.2.2011

Vápencový túf nachodí sa i pri Kalamenoch (560 m.), kde podobne tvorí dolinný pruh, ktorý sa južne spája s pruhom lúčinným v jednu celistvú stuhu, ktorá cez Mädočany pozdĺž potoka až do Teplej (510 m.) sa tiahne. Viaceré teplianske domky, ako to pod záhradou pri potoku v prostred obci pozorovať, sú na tomto túfe vystavané. Tiež riečisko potoka Teplice či Tepličianky je čistá skala vápencového túfu. Dno tohoto potoka je okrášlené viacerými neveľkými, zväčša schodovitými vodopádami.

Menovite pri teplianskom mlyne a pri Mädočanoch sú tieto vodopády v zime sa pariacej a nikdy nezamrzajúcej teplej potočnej vody pozoru a pavšimnutia hodné.

Skoro 1,5 km. vápencovo-túfovú oblasť nachodíme, ako už spomenuto, pri Bešeňovej, západne pri Bielom potoku, kde je aj kameňolom. Tutejšie túfy sa nachodí v dvojakej jakosti v redšej, dierkovanejšej a hustejšej kompaktnejšej podobe. Nachádzame i tu pekné odtisky rastlín, stebiel a listov.

Ďalej nachodíme vápencový túf pri Ludrovej, pri Štiavnici vyše Stredného Sliača, na Dodbale vyše Vyšného Sliača a blízko Lipt. Ľupče na Čertovici. Voči cigáňskym domkom na diluviálnej terase Váhu niže Závažnej Poruby atď.), ktoré jestli sa i prítomne tvorí je pôvodu alluviálneho, jestli je ale pažiťou porastené a od pôvodného miesta sosunuté, morfologicky pretvorené, môže sa i za diluviálny útvar považovať. Veľmi mnoho alluviálneho skalného brhlia pozorujeme menovite v Ústredných Tatrách.

Dilúvium Liptova môžeme podeliť na tri časti: na glaciálne dilúvium Liptovskej paňvy, na morénne diluvium pohôr, ako na morénne útvary Liptovských hôľ, Ústrednej Tatry a Nižnej Tatry a na jaskynné diluvium (jaskyňa v Okne).

Glaciálne diluvium je mohutne pod Vysokými Tatrami vyvinuté, a to prevažne pod archaickými Ústrednými Tatrami a pod prahornými, niekedy tiež zagletšerovanými Liptovskými hoľami.

Tu i magurský pieskovec pokrýva pôdu, ktorý len miestami, ktoré boly silnejšej erosii a denudácii vystavené, zpomedzi glaciálnych tvorieb, sťa predratého a

S Liptovských vápencových vrchov a so severného, vápenistého úpätí Nižnej Tatry je pokrov glaciálneho dilúvia už i inej horninnej, zväčša vápenistej jakosti a čo do objemu i menší. Glaciálny pokrov poukazuje nielen na pleistocénnu činnosť ľadovcov, ale i na čulú činnosť diluviálnych vôd a potokov. Jakosť a okruhliaky glaciálneho diluviumu sú verným odbleskom tých hôr a vršísk, z ktorých sa odlúčily a z ktorých pošly.

Na diluviálnych terasách pravého brehu Váhu dominujú menovite žuly a ruly, potom kremence a amfibolity; na terasoch ľavého brehu Váhu nachodíme prevažne vápence a ľahšie dolomity v podobe okruhliakov.

Na oboch stranách Váhu sa rozprestierajúce díluviúlne dolinné terasy, dolinné schody i dolinnými brehami pomenované útvary sú tiež spomenutiahodné, ich telom či pokrovom miestami prekukáva podložný magurský oligocénny pieskovec. Na ľavom brehu Váhu, ako pri Závažnej Porube vidíme i dve takéto dolinné jeden nad druhým utvorené diluviálne terasy. Tieto terasy, ač práve priečne popremývané, pokračujú sa pod Vápeničky, ba i na úpätie Rohačky. Cez obidve terasy vedie cesta do Iľanova. Pod Poludnicou sa rozprestierajúcimi Vápeničkami sú tiež terasy. Najnižšia terasa, ktorá je vlastne i výtvarom Ploštinky, leží najbližšie Váhu. Je to ešte staro-alluviálna terasa, nad ňou je už riadna diluviálnu terasa, ktorá sleduje je Váh a ťahá sa popri cigánskych domkách až do blízkosti železného mikulášskopalúčanského mosta, odkiaľ k župnej nemocnici odbočí a popod starý prítomne už zatvorený palúčanský cmiter v ďalšom svojom západnom smere sleduje erosívny tok šumivého Váhu.

Pod priečnym pohorím Demänovskej hory či pod priečnym demänovským jaskynným ťahom Nižných Tatier ďalšie k tomuto sa ukladajúce terasy sú úplnejšie a prehladnejšie vyvinuté. Štrková rovinka prvej či nižnej diluviálnej terasy menuje sa Komonicami a pozostáva z váhového štrku; je na nej i hlina, z ktorej páli tehlu Benkova tehliareň; nad ňou je vyšná diluviálna terasa Bolianska a pozostáva tiež z váhového štrku; nad touto je tretia terasa či takzvaný "riečny pokrovný štrk" alebo terasa Tretinová, na ktorej prichodí už štrk eoc. vápenca.

Za touto terasou vydmelina úpätia hodne klesá a sostupuje k sedlu k "Dielniciam" pomenovanému, cez ktoré vedie i poľná cesta od Demänovky do Ploštína. Nad menovaným sedlom vypína sa štvrtá terasa či "horný pokrovný štrk", ináčej aj Ukrovím menovaná terasa, na ktorej som ale už štrk nepozoroval, a vystupuje ako vypnutý breh, pozostávajúci z oligocéuneho mag. pieskovca.

Zaujímavé je sledovať nakoľko tieto terasy sú celou paňvou Liptova od východu na západ ľavobrežne či ľavo-panevne vyvinuté. Aspoň Komoničná terasa dá sa sledovať ľavobrežne od Hrádku až po Ružomberok, ba ešte i Belianska je dosť v tejto oblasti v úplnom svojom ťahu rozoznateľná, ale už Tretinová je miestami málo alebo vôbec nebadateľná.

To isté platí i o posledne,j Úkrovnej, ktorá je na príklad pod Poludnicou, pod ležiacimi eocénnymi Vápeničkami vôbec nie vyvinutá. Už pod Vápeničkami tretia terasa či takzvaná "Tretinová" je málo rozoznateľná a neobsahuje už váhový štrk, a(e zasypaná je už svažnou suťou.

Menované terasy alebo ich bočné, priečne terasové útvary sú podoby i hladkej, ale i rniestami vrúbkovanej (pri Mikovie píle), alebo zúbkovanej (pri ploštínskom potoku).

Pravé terasy sú mohutné, mnoho štrku obsahujúce. Ale prvá diluviálna terasa je zväčša zmytá, lebo Váh ju už dávno opustil a prítomne tiež len ľavú stranu eroduje. Len tam, kde Váh sa ku terase približuje (ako pod Velinkom) je markantnejšia. Úplne znetvorená je na "Hore", "Kamenci", "Konislavcoch", "na Háji" a na "Mikulášskom vrchu"; len pri Oudrašovej, vyše Krivošovie tehliarne "na Červenci", ju málo pozorovať. Viac už od Ondrašovej na západ, kde značnú i vyše 7 m. vysokú, miestami hladkú, pažitnatú, ďalej horičkou porastenú, pravobrežnú terasu tvorí.

Spomenutá, pravobrežná terasa pri Úložísku zase mizne, ale pri Bešeňovej utvorené brehy vápencového túfu neustále pracujú na znetvorení a pretvorení terasy. Pri Teplej "na Jarkách" tiež neukazuje svoj strmosrázný brežný ráz, iba za Teplou miestami je markantnejšie vyvinutá. Tiež pri Mníchu prúdivý Váh hlboko sa vrezal pod Mních, aby tým impozantnejšie sa vyzdvihovala hrasť, od juhu strmá, bralnatá, od severu povoľná, poľnatá a tvorila s hrastom kombinovanú terasu.

Významnejšie vedľajšie terasy sú terasy Bieleho a Čierneho Váhu, studenej prudkej rieky Belej a hučivej Revúcej, tiež terasy Smrečianky, Jalovčianky, silne rozvetvenej Sielničianky, zlatonosnej Ľupčianky, Križianky. jaskynnej Demänovky, Svätojanky a západne fatránskej šumivej Ľubochniauky.

Keď koncom miocéna zvráskovaly sa Vysoké a Nižné Tatry v mohutné štvorvrásky a všupinatý sloh (dľa Uhliga), utvoroval si svoju púť a vodnú trať i neskoršie povstalý i prítomne splavný plťonosný Váh, ktorý prederúc sa cez bralné Tatry, potom cez Fatry, stiekol na paňvu či ako ju básnici menujú, na "zahrádku turčiansku", kde posilnený Turcom prekliesnil sa i cez Fatričku, aby svoje s času na čas kalné vlny valil na dol i dolu Trenčianskou, svojím romantickým i starými hradami ozdobeným Považím do snivého a sivého mohutného Dunaja.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924