Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Knihy

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (16. Eocénny konglomerát a nummulitový vápenec)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané:
8.3.2011

Eocénny konglomerát a nummulitový vápenec.

Divišom Štúrom, naším slovutným europejského mena geologom pomenované tvorby eocénneho konglomerátu obsahujú mimo rôznozrnného slepenca či konglomerátu i vrstvy nummulitového, orbitoidového i piesočnatého vápenca.

Tieto rôzne petrografické tvorby sa ťahajú pod súhrnným menom eocénneho konglomerátu, po južnom, stopovite i severnom okraji Liptovskej paňvy a majú podobu úzkej venčivej stuhy. Že menované útvary na severnom okraji Liptovskej paňvy sa len stopovite nachodia, zatvárame na tektonický, pozdĺž Vysokých Tatier sa ťahajúci lom, pri ktorom sa eocén prepadol, kde ho miestami glaciálná svahová drť zahalila.

Nižšie v stred paňve je zas zahalený oligocénnym magurským pieskovcom, na ktorom zase, už spomenuté, niekde mohutné diluviálne štrky a hliny sa rozprestierajú. Na oligocéne by mohly ležať neogénne vrstvy, lenže tie sme posiaľ v Liptovskej panve s istotou nenašli.

Eocén sa ťahá stuhovite od Východnej (765 m.) ku Hybiam (690 m.) a síce južne pod Kameňom (790 m.), cez Horicu (761 m.) a Hradskú Horu (804 m.). Tu povrch tejto stuhy odniesla hučivá, studená a mohutná diluviálna i alluviálna rieka, Belá, ktorá pri Hrádku (637 m.) sa spája s kľukatým, po svojej utvorenej rovine sa hadivším, stupňovite pádivým a šumivým Váhom.

Pokračovanie eocénnej stuhy nájdeme severne od Podtúrne (620 m.) na severnej strane Varty a Velínku (725 m.). Tu podobne vpadá na pod alluviálnu rovinku Váhu, aby sa zas na druhom boku rieky pri Zavážnej Porube a Svätojanskom Hrádku popod Poludnicu (1550 m.) cez spodnú časť Vápeničiek k Iľanovu a cez spodnú časť Rohačky popri Plošánskom potoku stopive k Demänovke ťahala. Pod Demänovskou Horou je ale zväčša, ba až úplne svahovou pohôrnou drťou zahalená. V riečišti Demänovky pozorujeme zas jej väčšie predrapenie. Južne od Laziska pod Kótou 774 m zase na povrch vystupuje, aby cez Križiansku dolinu sa pokračovala medzi kotami 964 m. a 776 m. ku Kľačanom a odtiaľ ďalej západne popod pohôrne pásmo pod vrch Lazisko (871 m.) pri Lupčianke ležiace. Eocén na pravom brehu Ľupčianky zase vystupuje a južne od Vyšného Sliača ku Sliačskemu potoku popod hôrne pásmo sa ťahá, kde mizne, aby zas na ľavom brehu Štiavnického potoka ku Ludrovej sa pokračoval a odtiaľto pri rútivej a hučivej Revúcej sa ukončil.

Na pravom brehu Váhu sa na Mníchu pri Martinčeku v úzkej stuhe objavuje. Tiež prichodí severovýchodne od Martinčeka a severne od Liskovej pod horou na "Cmíňovej", odkiaľ sa popod horu stopovite tiahne a pri Turíku zas vystupuje. Na Žobráckom pod Smrekom pri Lúčkach, pri Kalamenoch mizne, ale zase pri Vyšných Matiašovciach vystupuje.

Stopovite prichodí vyše Žiara na Hore (888 m.), vyše Pribyliny, pod Javorníkmi na Skalke, severne pod Prosečným (1373 m.), pri Borovom a Hutách, pri Osadke na Ostrone (1105 m.) a pri Leštinách na Holici (1089 m.), západne i pri Mníchu na Paračke proti Ružomberku, východne pri Bielanskej na Hrubom Grúni (965 m.), na Skalke (818 m.), pri Hybici, južne pri Dúbravníku a Važci, kde sa cez Vysokú Horu obrubne pokračuje ku Šuňavám a odtiaľto ku Štrbe, kde zas za Štrbou pri Lučivnej mizne.

V útvare eocénneho konglomerátu boly miestami aj kameňolomy otvorené. Tak pod Rohačkou na Iľanovskej Skalke sa nachodí pekný nažltastý nummulitový vápenec, kde bol s času na čas lámaný, tiež kameňolom na ploštínskej Skalke, kameňolomy pod Vápeničkami, na Velinku, pri Zavážnej Porube, pod Hájom vyše Ploštína, nad Paučinou Lehotou na Dobákovom vršku nad Laziskom, nad Dúbravou a Kľačanmi a severne nad Liskovou v Cmínovej, tiež aj východne pri Štrbe sú spomenutia hodné. S technického ohľadu hodí sa eocénny vápenec na stavbu domov a bočných stavísk, ale menovite na spodnú časť budov (Lipt. Sv. Mikulášske Hodžove gymnázium) a do fundamentov, tiež aj na mosty, ploty i štrk. Na štrk sa ale málo upotrebuje.

Eocénny vápenec je na skameneliny bohatý, všade sa vyskytujú v ňom petrefakty menovite nummulity či peniažky a miestami i orbitoidy či necháky. Na Rohačke Iľanovská Skalka vyniká pekne udržanými skamenelinami, kde sa okrem rôznej velikosti nummulitov aj pekne udržané na 1 dm. veľké ústrice v eocénnej vyčnievajúcej skale nachodia. Vyššie pozorujeme útvar piesočnatejší a v tomto sú tiež rôznej veľkosti orbitoidy i uvolnené nummulity, dobre udržané serpule, morské ježíky i úlomky z morských ježíkov, pekteny, žraločie zuby, cardinei, hladko miskové mušle, okrúhlych stebiel články z morských lalijíc, tiež stopy vŕtacích mušiel a ich výplňky tu prichodia. Ale miestami (pri Hybiach) i rastlinné stopy skamenelín pozorujeme.

Eocén sa na Rohačke pod 18~ S a SV kloní, kdežto karpatský chočový dolomit, z ktorého vyšná časť Rohačky je vybudovaná, sa už na západ pod 25% skloňuje, z čoho môžme zatvárať na rohačkový lom, ktorý sa i ďalej pozdĺž hor označenej, z eocénnych a konglomerátových tvorieb pozostávajúcej stuhy od Rohačky na východ a západ pozdĺž hôrneho pásma Nižných Tatier či pozdĺž južného okraja paleogénneho morského zálevu nie práve tak vypukle a rozsiahle ako pri Vysokých Tatrách či severnom okraji Liptovskej paňve, ale preto tiež dosť markantne a zreteľne tiaha. Dodatočne spomeniem, že eocénny nummulitový vápenec (na Iľanovskej Skalke, na Velínku) by sa nielen dobre hodil na pomníky, ale vyleštený s peknými prierezmi nummulit by sa môhol aj na okrasné výrobky upotrebiť.

Na Vysokej Hore pri Štrbe na Pazmánke našli sa v paleogéne stopy hnedého uhlia, ba aj sám magurský pieskovec miestami poukazuje na tenšie hnedo-uhelné sloje, ktoré pravdepodobne budú v Oravskej či Chlebnickej pauve vyvinutejšie a tak i vnútorné bohatstvo onej významnejšie. Tam sa ťahajú okolo Borového (828 m.) a Hút (729 m.) aj petrolejové vrstvy, patriace do stredného oligocénu, ktorých význam je tiež väčší než nakoľko sa cení. Stopy uhlia nachodíme pri Hutách, kde prítomne na odhalení uhoľných nádejných ložísk aj pracujú, tiež aj pri Kvačanoch, vlastne nad Kvačanmi na Brezinách, je do magurského pieskovca s južnej strany na 15 metrov dlhá štôlňa hnaná cieľom odhalenia tenkých ložísk hnedého oligocénneho uhlia. Podobne našly stopy uhlia pri Lipt. Ľupči na ľavom brehu či ľavej terase Ľupčianky, na Kečkách udajne aj pri Paludzi.

Všeobecne rečeno magurský oligocénny pieskovec vo svojej hlinastej heterogénnej hmote istotne tenké čočky pár milimetrové ulelné lože obsahuje, či ale vo väčších hĺbkach a menovite na okraji Liptovskej paňvy v súsedstve eocéna aj hrubšie lože preukáže, bude závisí od ďalšieho hľadania, vŕtania a odborného skúmania. Poznamenávam, že uhlia na Pazmánke pri Štrbe leží už v paňve eocénu. Prítomne nájdeme na patričnom mieste jednu dopoly srútenú štôlňu, tiež miesta vývrtov a vymytý i vynesený materiál, pozostávajúci z tmavých bridlíc, s ktorými sa sloje, i viac dcm. hrúbky, udajne i metrové zamieňajú. Uhlia hľadajúca spoločnosť ešte v predvojnových rokoch spraila aj kontrakt so Štrbou, ktorý ale neskôr, poneváč sa udajne na zavedení obce zakladal, bol ľudu prajným advokátom napadnutý a ďalšie vŕtanie zastavené.

Vojna sa skončila, pomery sa premenily a hladaniská na Pazmánke pustnú, nik si ich nevšimne len ich čierne hálne, srútená štôlňa upomínajú nás, že pri odbornom racionálnom vŕtaní a hľadaní v primeranej shode by sa prišlo od posavádnych k väčším a krajším výsledkom.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924