Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
Knihy |
Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (18. Triangulačné pyramidy a vznik máp)
zdroj:
Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 15.3.2011
Triangulačné pyramidy a vznik máp
Triangulačné body, nad ktorými sa vypína drevená triangulačná rozmeriavajúcimi vojakmi postavená pyramída sú významné topografické jednotky pri zhotovovaní či rozmeriavaní máp. Triangulačné body môžu byť prvotriedne, druhotriedne až treťotriedne. Na prvotriedne triangulačné body ráta sa diaľka od 30-125 km., na druhotriedne a treťotriedne body ale sa ráta len diaľka 1-3 km. Tieto ustáluje skupina vojenských geodetov. Pred nimi pracujú ešte vojenskí astronomi, ktorí tie najďalšie astronomické body teleskopicky a ďalším rozmeriavaním (rozmeriavanie basisu) na našej zemi určia.
Keď sú všetky tieto body ustálené a rozmerané, vnášajú sa na papier, ktorý je od spomenutých bodov vychádzajúcimi trojúholníkmi pokreslený, ktorých každý uhol je vymeraný a z nich i príslušné diaľky vypočítané. Skupina vojenských mapeurov má teraz v slobodnom voľnom teréne už tú úlohu, aby na geodeticky rozmeranej pôde dľa prírody v merítku 1:25.000 (1 mm. 25 metrov) zmapovala vydelený terén.
K pomoci pri tejto práci, im hojnou úľavou prispejú katastrálne mapy krajiny, ktoré sú obyčajne v merítku 1:2.880 ale i vo väčšom kreslené. Tieto pantografom sa zmenšia a na papier nakreslia, na ktorom potom mapeuri dľa konvencionálneho kľúča zhotovuje v prírode topografickú mapu. K svojej kreslivej výpomoci môže použiť aj takzvané "lesnícke mapy" alebo "železnično-trasové plány". Ďalšie body na mape už určí mapeur a preto tieto rozlišne od spomenutých sa len "grafickými bodami" menujú. Aj "výškové body", ktoré na železničných staniciach v stene, tiež pri ceste na cestových kamenných stĺpoch a inde pozorujeme, sú podobne pri rozmeriavaní a zhotovovnuí máp významné. Moderný mapeur sa už ale neuspokojí s jednoduchým primitívnym kreslením dľa prírody, ale aj pilne krajinky fotografuje, tiež aj automaticky ich tomu cieľu ustrojeným prístrojom takzvaným "Photogrammetrom" kartiruje. Je to prístroj, ktorý sám kreslí isohypsy a zhotovuje mapu. Tienna stránka tohoto prístroja je len tá, že závršné časti nedokreslí a tie potom musí mapeur slobodnou rukou dokresliť.
Vynašli už aj stabilný "Photogrammeter", či takzvaný "Orelov aparát", ktorý z odfotografovaných obrázkov doma v ústave mapy robí. Vo viedeuskom geografickom vojenskom ústave mal som príležitosť vidieť menovaný aparát a v jeho zaujímavom kresličskom pochode ho pozorovať. Keď mapeur svoju ťažkú ale vďačnú a milú prácu skončil, oddá svoje elaboráty kartografom, či skupine kartografickej, ktorá už potom z mapových snímkov či z takzvaných plánov 1:25.000 vyhotovuje špeciálne (1:75.000) a generálne (1:200.000) listy, ktoré nielen vojsko upotrebuje, ale slúžia k tej najrozmanitejšej potrebe ľudí.
Turisti, školstvo, pozorovatelia a skúmatelia prírody, seismologovia, meteorologovia, geologovia a iní iste by sa bez našich dobrých vojenských máp ani neobišli. Už z vyhotovenej topografickej mapy vyhotovuje ďalej geolog geologickú a iný odborník zas svojmu odboru primeranú mapu.
Lenže keď kartograf dľa mapeura nakreslil mapu tak, aby bola správna, jasná a pekná, tedy vedecká, vypuklá a umelecká, ešte nedovŕšil svoje dielo, poneváč nakreslený manuskript je treba zmnohonásobniť a odtlačiť a k tomuto účelu prevezme prácu ostatná či takzvaná technická vojenská skupina, ktorá s oddielom fotografickým, heliogravurovým, medorezným, litografickým, photolitografickým a konečne tlačovým vytvorí v tej podobe mapu, v ktorej ju potom už v obchode kupujeme.
"Rukokresba musí byť krajšia ako odtlačená mapa", spomínal pri príležitostných prednáškach môj bývalý šéf vo vied. voj. geogr, ústave, plukovník, neskôr generál August Vogel, ktorý ma poveril aj s voľnou vedeckou prednáškou všeobecnej geografie vzhľadom na geologiu, kartografiu i vojenskú geografiu pre asistentov tak významného z talianskeho, milánskeho r. 1839 sa utvorivšieho vojenského geografického, hlboko vedeckého a umeleckého, mnohým uznaním vyznačeného viedeňského ústavu, v ktorom jeho významní a učení riaditelia: Skribánek (od 1841 do 1853 viedol ústav) z Viedne, Fligely (1853-1872) z Tarnowa, Dobner, Guran (1876-1879), Vanka (1879-1889), Arbter (1889-1895), Steeb (1895 -1901) a O. Frank (od 1901) prospešne viedli a nielen zdokonaľovali ústav, ale aj v európskej kartografii si zaslúžili spomenutie.
I my máme náš Československý vojenský geografický ústav so sídlom v Prahe. Hoc sme aj presvedčení, že každý začiatok je ťažký, každá tvorba v evolučnom soskupení s ťažkosťou zápasí, predsa sme naň pyšní, lebo je náš a podobné ústavy majú len veľké a staré národy. Keď sa roztratení naši významní a vysokoučení a nadaní kartografovia poschádzali, už ich bolo toľko, že sa mohol ústav utvoriť. Mnohí z nich boli vo Viedni, i roztratení v cudzine. Vo Viedni práve v spomínanom voj. geogr. ústave.
Keď tedy vidíme po Liptove nemé ale preto i výmluvné triangulačné pyramídy, či ako náš ľud ich menuje "pátrie", nech nám síde na um mravenčia pilnosť odborných pracovníkov mapovacej skupiny, ktorá i v dlhotrvanlivej svetovej vojne na temnom albánskom pobreží s malariou zápasiac vykonala pre ľudstvo tiež kus kultúrnej a pochválnej, zdaruplnej práce.
Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924