Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
Knihy |
Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (32. časť - Mystikum jaskýň)
zdroj:
Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 27.5.2011
Mystikum jaskýň
V XV. o XVI. století veľmi málo sa ešte vedelo o jaskyniach, dnes je to už mohutná, samostatná veda takzvaná jaskyňoveda či "speleologia", ktorá sa tými tajuplnými, ale preto významnými a povšimnutia hodnými podzemnými dutinami zaoberá.
Ako súvisí s anthropologiou, praehistoriou či archeologiou, paleontologiou, zoologiou a botanikou a je jedným špeciálnym ale už samostatným odvetvím geologie. Speleologia pojednáva o príčinách utvorenia sa jaskýň, o horninách, v ktorých sa jaskyne nachodia, o zjavoch krasových, o pôdovej vode a prameňoch v jaskyniach, o korrosii v krase, o podzemnej mechanickej činnosti vody, o morfologii jaskýň a ich soskupení, o jaskynných riekach a potokách a vaucluseových či obrovských prameňoch, o hydrologických pravidlách a theoriách, o submarinných prameňoch, o povstaní jaskynných riek a potokov, o krasových "dolinách" a ich význame, o krasových "poliach" a ich tektonike, o polohe významných veľkých jaskynných systémov, o polojaskyniach, o autochtonuých jaskyniach, o meteorologických a biologických pomeroch jaskýň, o obývaní jaskýň, o kultúre jaskýň a konečne podáva i historiu nielen jednotlivých jaskýň, ale zaoberá sa i dejepisom samej svojej jaskynnej náuky, či jaskyňovedy.
Popri "štátnom geologickom ústave" v Pešti, utvoril sa i "geologický spolok", ktorý mal na starosti širšie vrstvy obecenstva vtiahnuť do geologickej spolupráce, keď nie inak aspoň peňažnými príspevkami. Pri geologickom spolku utvoril sa čoskoro "odbor pre výskum jaskýň" a keď si za svojho predsedu K. Siegmetha vyvolil, hľadel sa osamostatniť a intenzívnejšie pracovať. Jeho tajomník geolog H. Horusitzký bol vyzvaný, aby sostavil prehľad jaskýň nachodiacich sa po celom území bývalého Uhorska. To on aj urobil a tak napísal bibliografiu jaskýň pod menom: "Zusammenfassung der Literatur iiber die Hohlen Ungarns 1549-1913", vydané spoluprácou Karola Siegmetha v Budapešti 1914, roku mad. kr. geologickým ústavom. Tiež uložené mu bolo, aby známe a všetky objavené jaskyne Maďarska na mapu nakreslil.
Horusitzký posbierajúc spomenutej oblasti literatúru jaskýň podáva nám v krátkosti aj ich históriu. Nás rozhodne zaujímajú jaskyne len Liptova, poťažne nakoľko tieto s inými súvisia, jaskyne Slovenska. Zaujímavé by bolo sostaviť bibliografiu či literárny prehľad všetkých jaskýň našej Českostovenskej republiky.
Tiež nebolo by od veci vedecký spolok pre výskum jaskýň utvoriť, už len aj preto, aby tu v naše,j republike práca pre pátranie jaskýň, ktorých je tu značný počet, mohla byť ústrednejšia, intenzívnejšia a tak i rozsiahlejšia a významnejšia.
Neodbočujúc od Horusitzkým položeného základu na rozdelenie jaskýň a ich časových period, môžeme i my historiu jaskýň Liptova a s nimi snáď i celého Slovenska na 5 období podeliť.
Prvé obdobie
zahrňuje 271 rokov (1549-1820). Je to perioda prvej dosť naivnej, zväčša latinsky písanej práce o našich slovenských jaskyniach. Primerane vtedajšej vede sa i o jaskyniach písalo ako o niečom mystickom, tajuplnom, podzemnom, ba priamo zakliatom a pohádkovom.
Ľud náš práve tak jaskyne, ako i tie štihlé sokorce nebotyčných grúňov oblieka do závoja povestí a pohádok a mnohí učenci tejto doby podliehajú idolumom ľudu a píšu o jaskyniach vybájene.
O riadnom základnom pozorovaní nemôže byť ani reči, ba riadne, hoc aj krátke preskúmanie nekliesni si cestu v ich povrchnej práci. Preto ale ich snahy sú tiež ocenenia hodné a nepodvratným basisom k ďalším už presnejším preskumom. Ačpráve i oni už pozorujú v jaskynnom hlieni zaujímavé väčšie - menšie kosti diluviálnych zvierat, mnohí z nich nevedia si ich výskyt, pôvod vysvetliť a dračími ich menujú, ako i tie jaskyne, v ktorých sa nachodia.
Niektorí tvrdia o jaskyniach, že sú pôvodu priamo diabolského, čertového a preto i niektoré jaskyne "čertovými" menujú. Ch. Raiss sa nazdáva, že jaskyne vo vápenci len vulkanickým spôsobom mohly povstať, kdežto teraz vieme, že sú ony opačne neptunického a erosívneho pôvodu a zväčša rušivými účinkami prúdiacej vody povstaly. Zaujímave píše J. Wernher vo svojej latinsky písanej práci o jaskyni pri Fileku. Podobne J. Hain o karpatských jaskyniach sa zmieňuje. Fr. Bruckmann vo svojej práci "Antra draconum Liptoviensa (Epist. itinevaria Nr. 77.) Wolffenbuttelae". Už o Dämänovských "dračích" jaskyniach píše M. Bel v "Notitia Hungariae novae. Viennae 1735-1742, spomína kosti demänovských jaskýň, podobne Angličan R. Townson v "Travels in Hungary, London" v Demänovskej jaskyni nájdené kosti pokladá za kosti ursus spelaensa.
Tiež známy botanik a oboznamovateľ Vysokých Tatier P. Kitaibel sa zaujíma o jaskyne a píše o nich. Podobne slávny Francúz a chýrny ostiolog a anatoni J. Cuvier (Sur les ossements du genre de Tours qui se tronvent en grande quantité daus certains carvenes d' Allemagne et de Hongrie Annales du Muséum d' hist. nat. VII. Paris), cestuje i po Slovensku a zaujíma sa o naše jaskyne.
Specielne ale o Demänovskej ľadovo-kvapľovej jaskyne píše S. Bredetzky vo svojej práci o Dračej jaskyni a o podzemnom jaskynnom toku: Die Drachenháhle und Fluss-Grotte nicht weit von Deménfalva, einem Dorfe im Liptauer Komitate (Beiträge zur Topographie des Konigreichs Ungarn I. Sv. p. 140-152) Wien. Táto práca tiež poukazuje na dávnu minulosť a znalosť Demänovských jaskýň. Ešte i L. Bartholomeides, P. Balogh a Clementis píšu o slovenských jaskyniach.
Druhé obdobie
obsahuje 50 rokov a trvá od 1821 do 1870. Započína sa rozmeraním jaskyne pod Bradlom. Geometer J. Vass prichádza k úsudku, že podzemné dutiny budú len vtedy dokonalejšie povšimnuté, jestli ich rozmeriame a ich vnútro náležite znázorníme. On sám behom štyroch rokov rozmeria jaskyňu pod Bradlom a s tým vovedie novú méthodu do výskumu jaskýň.
Ačpráve v tomto období systematické vykopávky ešte neboly známe, predsa sa už účelnejšie a sústavnejšie skúma v označených a väčších jaskyniach. Tejto doby skúmatelia jaskýň píšu už o polohách jaskýň, o ich vnútornom obsahu, o ich sedimentoch, minerologických útvaroch či kvapeľoch, o nájdených kostiach, o faune, o obydlení jaskýň, a tak prichádzajú k poznatkom, že tie dutiny podzemné, ktoré my jaskyniami menujeme, už od dávna slúžily za úkryt, ba i pohrobenište nielen praehistorických zvierat ale i ľudí.
V tomto období okrem spomenutého Vassa viacerí prispeli svojimi vzácnymi prácami a dvíhali úroveň znalosti slovenských jaskýň. R. Temple píše o Demänovskej starej jaskyni (Uber die Tropfsteinhohle in Demanova. Pesl.) Fr. Kubínyi tiež o spomenutej jaskyni sa zmieňuje a porovnáva menovite jej ľadové tvorby s inými v tom čase známymi ľadovými jaskyniami. (A Deménfalvi cseppkd és jégbarlang Liptómegyében: tekintettel hasonló jégbarlangunkbani jégképzodményekre. A magyarhoni foldt. társ. munkálatai III. sv. p. 28 - 34.)
Chýrečný mineralog Beudant vo svojej práci : "Voyage mineralogique et geologique en Hongrie II. p. 89. Paris", zaoberá sa i so slovenskými jaskyniami. Mednyanszky v opise malebného Povážia spomína naše jaskyne a Jur Cuvier o kostiach slov. jaskýň píše. Zipser opisuje jaskyňu pri Zvolene. F. Kubinyi a P. Balogh sa o "Túfach" pri Harmanci rozpisujú. Schmidt o jaskyni pod Bradlom píše a A. Kiss Jasovskú jaskyňu pri Košiciach ležiacu s publikumom oboznamuje (A jázói vagy kószali barlang Abaujtornamegyében. A Magyarhoni természet barát I. év. p. 40-50. Nyitra.)
I chýrny viedeňský profesor a geolog E. Suess skúma kosti jaskyne pri Tisovci, podobne i Zipser o nich píše a vyhlasuje ich za kosti jaskynných medveďov. J. Frivaldsky skúma faunu jaskýň a o troch nových jaskynných brúkoch podáva zprávu do prírodovedeckého zoologicko-botanického časopisu do Viedne.
Tiež aj J: Hunfalvi vo svojich obrazových nástinoch spomína jaskyne Slovenska. R. Madarász píše o Bradle pri Aggteleku a J. Molnár v súvise s opisom minerálnych prameňov Šariša spomína i jaskyne a konečne spomenieme Flóriša Romera, ktorý píše o jaskyniach z archeologického stanoviska (A barlangokról nevezetesen a magyarhoni lakott barlangokról. Archeologiai k8zlemények VII. sv. 2. sošit p. 110-145. Pest).
Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924