Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
Knihy |
Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (44. časť - Baníctvo Liptova. Rúdy, nerasty a banícke pozemky)
zdroj:
Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 4.8.2011
Baníctvo Liptova. Rúdy, nerasty a banícke pozemky
V alpskom pásme Nižných Tatier vyčnievajú zanechané otvory štôlní na zlato, antimonit a železo. Voľakedy ruch banícky bol tu o mnoho čulejší, pilne sa pracovalo a hrabala sa rúda teraz už v zanechaných alebo len odpočívajúcich štólach. Rúdne žily ťahajú sa tak severnej ako i južnej strane Nižných Tatier. Kým zlato a antimonit je prevažne sústredený do oblasti starej povestnej baníckej Magurky, západne nad kúpeľami Korytnicou ležiacej Pustej doliny a severo-východne sa rozprestierajúceho za vrchom Hláčovým ležiaceho Mutúnku, zatiaľ železná ruda prichodí prevažne východne a Demänovská, Svätojanská, Bocská, Malužňanská dolina sú jej najznámejšími ústredňami.
Ďumbier vyniká nielen svojou glaciologickou zaujímavou plastikou, ale aj rúdnymi žilami a žilnými ložiskami. Severne v Liptove i južne vo Zvolene ťahajúce sa do neho rúdne žily, ktoré má vo Zvolene v opatere v podobe banským právom chránených baníckych pozemkov viedeňská firma A. Odendall, v Liptove G. Demuth a síce v Starobocskej doline medzi potokom Kliesňovou a V. Bocou.
Kliesnivá vyviera pod Rovienkami, ktoré sú z baníckeho ohľadu veľavýznamné. Tu v hornom, ba najvyššom tedy v baníckom pásme vtekajú do Kliesnivej Pavobrežne, t. .j. od západu, Rovienka a nižšie Jasienka. I v pravo i v ľavo od Rovienky sú zanechané staré štôlne a pred nimi hálne, na ktorých leží i železná rúda. Tiež od Jasienky severne je zanechaná stará štôlňa,,od ktorej chodníkom sídeme ku Kliesnivému potoku, pozdĺž ktorého vedie stará, teraz tiež spustnutá banícka cesta.
Pravobrežne od Kliesňovej oproti vtoku Rovienky do Kliesňovej hore na svahu zas nájdeme zanechanú štôlňu a od nej po svahu vrchu vedie banícka cesta ku druhej a tretej severo-východne ležiacej zanechanej štôlni. Tu banícka cesta sa otáča a juho-západne ku Kliesnivej vedie, aby sa dolu ňou ku Boci pokračovala. Na hornej časti tejto cesty východne nad Kliesňovou pozorujeme nahromadené hŕby železnej, zo starých štôlní vypajovanej rúdy. Na južnom svahu Ďumbiera vo Zvolene má Odendall baňským právom chránené banícke pozemky, ktoré sú od 1/2 - 1 km. dĺžky a od 200-500 šírky a sú rôznymi krstnými menami pomenované.
Severne od Kumštovej (1112 m.) na južnom svahu hlavného pohraničného hrebeňa pod kótou 1548 m. sa rozprestiera banícky pozemok "Eduard", od neho východne priekom na Liptovsko-zvolenskej hranici severo-východne od kóty 1809 m. sa rozprestiera pozemok "Mária", od týchto južne nad Jarabou pod Veľkou Trojicou (1325 m.) "Matej", v Mlynnej doline pod Veľkým Gaplom (1775 m.), "Jozef" pri potoku severne od kóty 990 m. "Július", severo-východne na kóte 1178 m. pod Kraličkou "Karol", konečne na hornom počiatku Mlynskej doliny už odlišne pomenovaný pozemok, medzi kótami 1744 a 1785 m. s ťahom juho-západným "Koza". Pod všetkými týmito pomenovanými pozemkami boly nájdené žily železnej rúdy, ktoré sa prevažne severo-západne klonia a ťahom hlavného nižno-tatranského hrebeňa smerujú.
Svätojaská dolina smeruje ku Mlynskej, ktorou dôjdeme na Mýto a odtiaľ do Brezna, ale východne prejdeme do Bystrej, v ktorej leží obec Bystrá a pri ústí doliny nachodíme chýrnu Zvolensko-brezovú železolejáreň. Dolina Bystrá je ohraničená priečnym pohôrnym výbežkom Veľ. Gapľa a Babej Holi a leží práve oproti Demänovskej doline. Do Bystrej vteká s Ľavá Komôrka, ktorá pod kótou 775 m. prýšti a severo-východne asi severo-južného smeru banícky pozemok zv. "Komorou" obsahuje; tu sú aj zanehané štôlne a v nich odhalené rúdne železné žily.
Nižšie vteká do Bystrej ešte ľavobrežne Krivá, s ktorou parallelne niečo vyššie nachodí sa banícky pozemok "Kornélia", prechádzajúci i na druhý breh Bystrej a patriaci z čiastky Karolovi Demuthovi. Niže tohoto pozemku a niže dolinnej kóty (753 m.) vteká s prava do Bystrej Hlboká a niečo nižšie na druhej strane Gapľovka, cez ktorú sa tiahne banský pozemok Anna, ktorého rúdne žily už sa viac na sever klonia.
Obce Bystrá, Mýto a Jarabá sú tedy s baníckeho ohšadu vzpomienky hodné. Vyše Jarabej pri ceste vedúcej od Čertovice na Mýto a do Brezna nachodí sa nevysoký vršek Špitálik (1152 m.) s baníckeho ohradu nanajvýš pozoruhodný. Pod ním od cesty na ľavo a pravo sa nachodia zanechané štôlne, v ktorých sa asi pred 100 rokmi na železo pajovaIo. Dolu iidúc v pravo pod Špitálikom niečo nad cestou nachodí sa stará štôlňa s juho-západným otvorom. V ľavo od cesty pri potoku Strniska nachodí sa stará štôlňa a niže nej novšia chodba, od tejto chodby východne povyše sú ešte 2 staré štôlne, pri ktorých na hŕbach leží nahromadená železná rúda, ktorá ale je už pažiťou porastená a na nej sa vypínajú i mohutné svrčiny a z hrúbky týchto svrčín môžeme súdiť, že sú to hálne a zo železnej rúdy hŕby, ktoré sú už vyše 100 ročné.
Oproti Malužňanskej doline sa ťahá južne vo Zvolene dolina Bacúchska, ktorej v najhornejšej časti pod hlavným hrebeňom a štítom Vrbovického Úplazu (1407 m.) v žľabinke juho-západných jarčekov vtekajúcich do Bacúchovky nachodí sa päť štôlní, 3 povyše a 2 poniže. Vyše obce Bacúcha sa nachodia pramene kyslej vody, ktoré poukazujú na pozdlžnú diaklasu doliny, ktorá pri utvorení sa Bacúchskej doliny nemalý zástoj hrala.
Rúdne žily v oblasti Malého Gapra vyše Jarabej a západne od Kumštovej nachodiace sa už v spomenutých baňských pozemkoch sú miestami i 2 m, hrubé obsahujúce prevažne siderit ale i barit, pyrit, chalkopyrit a haematit.
Od Kraličky pod Ďumbierom sú rúlne žily vo dvoch smeroch vyvinuté v západnom a vo východnom smere, západný sa tiahne dolinou Bystrou a končí sa na baníckom pozemku "Kornélie", východný sa liahne dolinou Mlynnou končí sa pri breznianskom chotári na "Jozefovom" baňskom pozemku.
Baňský pozemok "Kornélie" je pozoruhodný tu je viac už než v 100 m. hĺbke železná rúda odhalená, poneváč ale obsahuje v sebe mnoho mede a baritu preto k horšej jakosti sa počituje. Obsahuje i 4 m. mohutné žilné plochy, v ktorých na červenkastý, hustý i jemnozrnný siderit vystupuje a ktorý i haematitové hniezda ukazuje. V ních obsažený pyrit, chalkopyrit a tetraedrit je miestami len vedľajšieho významu.
Tiež spomenutia hodné je, že sa tu i žilné plochy kosia a križujú, tak od štôlne "Kornélie" na severo-východ pozoroval Maderspach v jednej bočnej dolinke patriacej do údolia Bystrej, že sa v rúle 1-1,5 m. hrubé žily pozostávajúce zo sideritu a haematu tu križovaly.
V Jasennej doline sa nachodia olovené rúdy, s ktorými v susedstve i železné žily prichodia.
Na Starých Horách a v Španej doline sa dolovalo prevažne na medené rúdy, ktoré zovrubne Cotta a Fellenberg opísal. Ale na hranici sliedovej bridlice hrubozrnného tvrdého pieskovca a vápencového triasu prichodia žily tetraedritu pomiešaného s kvarcom a turmalinomom a menovite žily antimonové a galenitové, podobne i na siderit a haematit sa tu už pajovalo.
Poznamenania hodné je, že dľa udania Stefana Červenku, baníckeho inžiniera vyše Jarabej pri Špitáliku 12 vagónov železnej rúdy je po hrbách nahromadené. Je to siderit, ktorý na povetrí prechádza v haematit. Tiež leží ruda pri Albrechtovej štôlni na "Eduardovom" baňskom pozemku, ktorú pred polstoletím prevážali do Svätojanskej doliny a tam hromadili, odkiaľ ju zas ďalej do hrádockej železolejárne vozili.
My tu v oblasti Ďumbiera rozoznávame trojakú železnú rúdu: takzvané "alpské železo"; je to siderit obsahujúci tetraedrit, barit a menovite mnoho kremenia je hustý i jernno zrnný, barvy červenkavo-žltavej; "kremenné železo" je železná rúda, v ktorej prevažne haematit s limonitom vystupuje, ale je obsažený i kremeň a konečne "krevelové či krevel je barvy tmavo-červenkavej, ináčej aj hematitom vymenovaný a najviac procentov železa obsahuje, preto i najvýnosnejšiu železnú rúdu reprezentuje.
Ďumbierske železné rúdy r. 1877 analyzoval A. Karpel. Z tejto analýzy vysvitá, že železné rúdy Španej doliny boly dobrej keď aj nie najlepšej jakosti, lebo 42% železa obsahovaly, pri Boci na Fišérke 32,52% železa, v Kleisňovej 41,31% železa, Kumštovej 37,53% železa, na Starých Horách 46,60% železa, kdežto na Trojičke 44,62% železa a v Mlynnej len 27,22% železa, ale mnoho kremeňa 18,85% obsahovaly.
Kým má teda v Liptove v okolí Boci Gustáv Demuth banské pozemky, "zatiaľ vo Zvolene Karol Demuth (z Bielej Skalice) má pri Čiernom Balogu južne od Hrona baňský pozemok obsahujúci 541000 m3. Tu sa vyskytujúce železné rúdy i "ankeritom" menované, obsahujú dľa A. Kerpela 12% železa a 0,95% manganu. Už spomenutá viedenská firma A. Odemdall má na južnej strane Ďumbiera a v okolí Brezna, tedy v okolí Bystrej, Jasennej, Mýta, Brezna, Čierneho Balogu banské pozemky na 1.624.184 m2 rozsahu. Podobne i Rimamuráňsko-Šalgovtarjanská železiarska úč. spol. je spomenutia hodná, poneváč má v okolí Brezna 51.478 m2, pri Ľubietovej 102.957 m2, pri Bacúchu 51.478 m2 počitujúce baňské pozemky, tiež G. Dérer z Hronca má v jeho okolí menšie hľadaniská, ale i Fischer v Ľubietovej, Frank v Bacúchu, Dollinger na Starých Horách hľadajú železnú rúdu.
Nechceme sa ďalej o baníctve Zvolena rozpisovať, len v súvise s Nižnými Tatrami spomíname tieto veľmi staré i významné banícke oblasti. Zvolen je kolískou železárskeho baníctva. Hronecká huta je prastará, o ktorej sa už roku 1580 ako o takej kremnická baňská komora zmieňuje. Roku 171U je v štátnych rukách a v XIX. století ju prestavujú a zväčšujú a v tom čase i iné železo-lejárne zakladajú a to tam, kde sa v blízkosti železná rúda rozprestiera. Povstane železo-lejáreň nad štôlňami a hŕbami železnej rúdy obklopenej Jarabej v juho-západne ležiacich Pôlnikách, vo východnej Pohorelej a pri Breznianskom Chvatimechu, v Piesku a v Osrblí v Bystrej a Vajskovej, v Jasennej a Mostnici, ba až pri Baňskej Bystrici.
V týchto železo-lejárňach lejú železo na pohronské mosty vtedy, keď inde o nich na Slovensku ešte ani nechyrovali. Roku 1851 založia vo Zvolenskej Brezovej modernú, veľkú železolejáreň, ktorá už i koľaje na železničné trate dodávala.
Slovom Ľubietová a Hronec sú významné zahronské banícke oblasti, nad ktorými sa vypína trachitovo-andentový Vepor (1255 m.) obohnaný trachitovými túfami, ku ktorým sa pevný triasový dolomit druží so severnými a južnými žilami železa. Sme v bohatom Slovenskom Rudohorí, ktoré môžme podeliť na východné, ústredné a západné, či na Kremnicko-Štiavnické, Hronecké, či Veprové a Hnilecké, ktoré sa tiahne od Handlovskej hnedo-uhelnej panvy až na ďaleký východ k Abošu.
Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924