Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Knihy

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (45. časť - Baníctvo Liptova. Rúdy, nerasty a banícke pozemky)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané:
5.8.2011

Baníctvo Liptova. Rúdy, nerasty a banícke pozemky

Rúdne ložiská Liptova sa prevažne na severnom okraji hlavného hrebeňa Nižných Tatier sústredňujú. Nižné Tatry patria k banícky najbohatšiemu pohoriu Liptova. Tu nachodíme zlato a železo, prvé v okolí Magurky, druhé v okolí Ďumbiera.

Známo neni je, že v XI. století už čule baníčili Ľupčania v okolí baňskej, 1200m vysoko ležiacej, krátkeho letu a dlhej zimy, mrazivej Magurky. V tomto čase pajovali tu zlato, striebro a meď. Z listín vieme, že aj historicky známa rodina Fugger - Thurzovská bola už od roku 1512 účastinárom týchto tu vtedy mnohosľubnej a známych baní.

Prítomne Magurka zamĺkla. Stupy stoja a banícky život tejto starej kolonie zdanlive vyhasína. Nepracuje sa tu od prevratu viac udajne pre značný deficit.

Len najstarší predrobotník je poverený s dozorom nad baniami. Ináč všetko tu umĺklo, skoro tak, ba ešte viac ako v južne ležiacej tiež Banskej Štiavnici. Po 809 ročnom, ba možno i dlhšom baníčení čulá Magurka zmeravetá odpočíva. Tento odpočinok ale nebude večný, po oddychu pohne sa i tu tým prudkejší život, aby nielen zachvátil a do ruchu voviedol ustrnutosť, ale i nové ústredie svojho živlu vytvoril.

Roku 1917-18 sa tu ešte pracovalo. Pajovala sa rúdna 1 apol km. dlhá a 0,1-2 m hrubá žila smeru zodpovedajúcemu ťahu hlavného hrebeňa N. Tatier východozápadnému a sklonu južnému 30°-38° počitujúcemu, obsahujúca zlato a antimonit. Povyše a poniže tejto rúdnej žily sa ešte viac rúdnych žíl nachodí, z ktorých mnohé sú ešte ani posiaľ nie dostatočne odhalené. Ku Magurke sa druží severo-východne za Hláčovým učupený Mutúnok, kde sú polozanehané štôlne na antimonit, východne ale tisne sa do popredia Korytnica, od ktorej južne pod Prašivou v Pustej doline sú magurským podobné hľadaniská, či objavné štólne na zlato.

Nižné Tatry od Popovho priesmyku po západný Šturecký priesmyk sú 80 km. dlhé, a keď povážime, že vo vyše 70 km. diaľke sú pozdĺž hlavného hrebeňa niečo nižšie a severnejšie i rúdnymi žilami popreťahované, rozhodne uznáme nemalé bohatstvo tohoto s turistickej stránky menej imponujúceho, ale z národhospodárskej a baníckej značne významného pohoria. Ved tu rúdne žily od Korytnice sa až ďaleko na západ ku Kubachskému chotáru ťahajú, kde ešte spišský biskup má svoje baňským právom chránené banícke pozemky.

Roku 1919 hneď v prvé leto po prevrate navštívil som krásne, ale zabudnuté a opustené Železnô a banskú Magurku. Ozonom vzduchu preplnené liečivé Železnô ma vždy bude upomínať na milé dni, strávené s mojím niekdajším profesorom Gustávom Kordošom-Magurským. Už nežije, ale jeho pamiatka je do hlbín duše zasvätená všetkým tým, s ktorými tu žíl a pár pekných letných prázdninových týždňov strávil. Narodil sa na Magurke, jeho rodný malý drevený domec ešte posiaľ nezmenene zariadený stojí a upomína nás na veľkého národovca Slováka, dobrého vychovávateľa, ktorý aj viac populárnovedeckých knižiek pre slovenský ľud napísal, učenca a vrelého oddaného milovníka tej tajuplnej prírody, ktorú tak čisto a pekne vedel spojiť s nadzemským, citovým, "lásky, viery a nádeje" svetom.

Júlové ranné slnko pripekať započalo, keď som sa pohnul zo Železného, aby som navštívil mne už tak dávno vyše 5 rokov nevidenú úhľadnú a zaujímavú Magurku.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924